Šiitizmus
Šía (arab. شيعة ší'a, pôvodne z شيعة علي ší'at 'Alí – Alího strana, Alího nasledovníci) je jedna z dvoch hlavných vetiev islamu. Jej prívrženci sa nazývajú šiiti (niekde tiež šíiti, šiíti, správne foneticky šííti).
| Súčasť série článkov na tému |
| Islam |
 |
| Viera a praktiky |
| Jedinosť Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Pôst · Púť · Almužna · Mešita |
| Hlavné osobnosti |
| Mohamed Abú Bakr as-Siddík |
| Texty a zákony |
| Korán • Sunna • Šaría Zákonodarstvo Životopisy Mohameda |
| Vetvy islamu |
| Sunniti (Hanífovská • Málikovská • Šáfiovská • Hanbalovská • Záhirovská) • Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) • Mustálíja • drúzovia) • Isná ašaríja (Dža'farovská • Alaviti • Aleviti) • Zajdíja) • Súfizmus (Bektašija • Čištíja • Mawlawíja) • Cháridža (Ibádíja) |
| Sociopolitické aspekty |
| Umenie • Architektúra Mestá • Kalendár Veda • Filozofia Náboženskí vodcovia Ženy v islame • Džihád Politický islam • Liberálny islam Ahmadíja • Wahhábizmus |
| Pozri aj |
| Slovníček islamských pojmov Zoznam významných mešít Zoznam článkov o islame |
Šiiti sa začali oddeľovať od hlavného prúdu islamu už v prvých rokoch po smrti proroka Mohameda. Hlavnou príčinou bola otázka následníctva po prorokovi. Tá časť, z ktorej sa stali šiiti tvrdila, že nástupcom proroka a (kalifom sa môže stať iba jeho pokrvný príbuzný. Preto navrhli jeho synovca Alího (Alí ibn Abí Tálib, علي ابن ابي طالب). Väčšina moslimov si však za kalifa zvolila Abú Bakra As-Siddiqa. Alí sa nakoniec stal kalifom ako štvrtý v poradí. Rozpory medzi šiitmi a sunnitmi sa tým však neskončili. Šiitský smer islamu je dnes oficiálnym náboženstvom v Iráne, väčšinovým v Bahrajne, Azerbajdžane a v Iraku, a početné menšiny šiitov žijú aj Sýrii, Jordánsku, Libanone a iných krajinách. Tvoria asi 15 % moslimov.