Dopisovateľ

externý spolupracovník redakcie masmédia
Verzia z 07:35, 12. marec 2015, ktorú vytvoril Vasiľ (diskusia | príspevky) (wikiodkazy)
O bulletine pre dopisovateľov tlače, rozhlasu a televízie vydávaného v rokoch 1975 – 1980 pozri Dopisovateľ (bulletin).

Dopisovateľ je externý spolupracovník redakcie, ktorý tvorí žurnalistické prejavy, ale sa nevenuje žurnalistike profesionálne.[1][2] Redakciu pravidelne informuje o aktuálnych témach zo svojho prostredia (bydliska, oblasti podnikania, pracoviska a pod.).[3]

Podľa Malej encyklopédie žurnalistiky (1982) by redakcie „mali viesť a usmerňovať d. [dopisovateľov] (aj prostredníctvom vyslaných redaktorov) a vedieť odhadovať ich schopnosti a talent pre novinársku prácu.“[4] Najaktívnejší dopisovatelia sa dostávajú do evidencie redakcie (buď listového oddelenia alebo redaktora, ktorý má vypracovávanie takejto evidencie v kompetencii). S niektorými tak redakcie podpisujú pracovné zmluvy a v konečnom dôsledku sa môžu stať profesionálnymi novinármi.[5] Niekedy sa za dopisovateľa pokladá aj spoluautor žurnalistického prejavu, ktorý vznikol výsledkom redaktorovej cesty do terénu.[6]

Výraz dopisovateľ sa niekedy používa ako synonymum ku korešpondentovi resp. spravodajcovi (na rozdiel od vyššie uvedenej definície je korešpondent resp. spravodajca profesionálnym žurnalistom).[7]

Referencie

  1. Buzássyová a Jarošová 2006. „externý spolupracovník redakcie; neprofesionálny spravodajca; korešpondent“
  2. Jacz 1982, s. 167. „človek, kt. tvorí žurnal. prejavy, ale sa nevenuje žurnal. tvorbe profesionálne“
  3. Serafínová 1989, s. 42. „osoba, ktorá tvorí žurnalistické prejavy, ale sa nevenuje žurnalistickej tvorbe profesionálne; externý spolupracovník redakcie, ktorý ju pravidelne informuje o aktuálnych otázkach zo svojho pracoviska alebo miesta bydliska, z miesto svojej pôsobnosti“
  4. Jacz 1982, s. 167
  5. Jacz 1982, s. 167
  6. Jacz 1982, s. 168
  7. Trunečková, Ludmila (2010), „korespondent“, in Osvaldová, Barbora, Praktická encyklopedie žurnalistiky a marketingové komunikace (3. vyd.), Praha: Libri, str. 108, ISBN 9788072772667 

Literatúra