Chrám svätého Mikuláša (Staré Mesto)

kostol v Bratislave

Chrám svätého Mikuláša je ranobaroková sakrálna stavba postavená na mieste pôvodného gotického kostola pod hradným kopcom Bratislavského hradu.

Chrám svätého Mikuláša
Pohľad na chrám sv. Mikuláša zo severu
Patrocínium: sv. Mikuláš
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Bratislava I
Mesto Bratislava
Mestská časť Staré Mesto
Náboženstvo  
 - cirkev pravoslávna
 - eparchia prešovská
Súradnice 48°08′35″S 17°06′12″V / 48,143055555556°S 17,103333333333°V / 48.143055555556; 17.103333333333
Štýl barok
Výstavba  
 - dokončenie 1661
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 101-128/0
 - dátum zápisu 23. 10. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Poloha kostola na Slovensku
Map
Poloha v rámci Bratislavy (interaktívna mapa)
Wikimedia Commons: Temple of St Nicholas, Bratislava
Webová stránka: http://pravoslavni.sk/index.php?page=chram-sv-nikolaja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Už v stredoveku stál na Podhradí jednoloďový gotický kostol rovnakého zasvätenia. Približne v roku 1550 ho z obavy pred tureckým nebezpečenstvom zrúcali. Roku 1661[2] ho dala znova postaviť Františka Khuen, vdova po palatínovi Pavlovi Pálffym.

Stavba kostola je pomerne jednoduchá. Ide o jednoloďový priestor postavený v západno-východnej orientácii s polygonálne uzavretým presbytériom. Hlavná fasáda je ukončená štítom, z ktorého vyrastá štvorhranná drevená vežička so zvonicou. V strede južnej fasády je kamenný portál, doplnený rozoklaným tympanónom, do ktorého kamenársky majster umiestnil precízne vypracovaný reliéf erbov manželov Pálffyovcov. Nad portálom je nika so sochou patróna kostola.

V interiéri je v presbytériu umiestnený hlavný oltár s obrazom sv. Mikuláša, ktorý sa zachoval z pôvodného vybavenia kostola. Kazateľnica je dielom Petra Brandenthala z 18. storočia.

Pôvodne slúžil veriacim rímskokatolíckej cirkvi a patril do farnosti Dómu sv. Martina. Vzhľadom ku klesajúcemu počtu veriacich v tejto lokalite ho rímskokatolícka cirkev prestala používať a dala ho do užívania gréckokatolíckej cirkvi.[3] V roku 1945 na konci Druhej svetovej vojny chrám zhorel. V rokoch 1945 – 1950 ho gréckokatolícka farnosť zrekonštruovala.[4] Po násilnej likvidácii gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950 chrám prevzala pravoslávna cirkev, ktorá ho aj v súčasnosti používa.

Referencie

Iné projekty