Homosexualita
Homosexualita je (spravidla trvalá) pohlavná náklonnosť jedinca k osobám toho istého pohlavia. Je sprevádzaná rovnakými citovými a partnerskými vzťahmi ako pri heterosexualite. Homosexualita je označovaná i ako homosexuálna orientácia, homosexuálna preferencia, homosexuálne zameranie, homosexuálne založenie. V lekárskom (psychiatrickom) a sexuologickom význame sa pod pojmom homosexualita rozumie prevažujúca alebo výhradná erotická citlivosť (reaktivita) voči osobám (jedincom) rovnakého pohlavia.
U žien sa homosexualita nazýva lesbizmus, u mužov uranizmus (zriedka používané). Pre homosexuálov sa ako príslušné prídavné meno používa anglické gay či v slovenskej podobe gej. V roku 1992 bola homosexualita vylúčená zo zoznamu chorôb Svetovej zdravotníckej organizácie (MKCH 10), ale už dávno predtým (MKCH 8) bola v tomto zozname uvedená medzi chorobnými prejavmi, u ktorých je sporné, či nimi vôbec sú.
Všeobecná charakteristika
Homosexuálne založenie sa zvyčajne prejavuje celoživotne v citovej, vzťahovej i genitálnej rovine. Za priaznivých okolností býva spojené so schopnosťou vytvárať plnohodnotný citový vzťah s osobou alebo osobami toho istého pohlavia, porovnateľný s citovými vzťahmi heterosexuálne zameraných osôb rôzneho pohlavia. Za nepriaznivých okolností môže viesť k neurotizácii, asociálnemu spôsobu života alebo k samovražde homosexuálne zameranej osoby a k rôznym formám spoločenského odmietania, stigmatizácie alebo i k vážnemu ohrozeniu jej života zo strany spoločenského okolia.
Pojmom homosexualita bývajú označované aj:
- tzv. homosexuálne správanie, napr. pohlavný styk medzi osobami rovnakého pohlavia, často bez ohľadu na súvislosť s homosexualitou v prvom význame
- homosexuálna identita, označenie alebo sebaoznačenie nejakého človeka za odlišného kvôli jeho homosexualite v prvom alebo druhom význame slova
- život vo vzťahu dvojice rovnakého pohlavia
Prejavy a typy homosexuality
Homosexualita sa zvyčajne prejavuje citovou náklonnosťou, intenzívnejším prežívaním, alebo potrebou citovo významných vzťahov k osobám rovnakého pohlavia, schopnosťou sa do nich zamilovať, zvyčajne tiež špecificky vyššou genitálnou reaktivitou alebo túžbou po fyzickej blízkosti alebo orgazmických aktivitách vo vzťahu k nim.
Zo zvyčajnej definície homosexuality vyplýva, že homosexuálna reaktivita, ak je nedominantnou vlastnosťou popri silnejšej heterosexuálnej reaktivite, pod pojem homosexuality nespadá. V iných teóriách býva pojmom homosexualita označená i nedominantná vlastnosť, ktorá je napríklad v Kinseyho poňatí v rôznej miere zastúpená vo všetkých jedincoch v populácii.
Najbežnejšími typmi homosexuality sú mužská androfília a ženská gynekofília (gynofília). V teoretickom modeli, ktorý rozlišuje len dve erotické zamerania, teda sexuálnu orientáciu, býva pod pojmom homosexuality zaradené i pedofilné erotické zameranie na osoby rovnakého pohlavia. Homosexualita sa zvyčajne kladie do protikladu k heterosexualite, prípadne tiež k bisexualite.
Vnímanie homosexuality v spoločnosti a medicíne
V minulosti bola homosexualita v závislosti od čias a geografickej lokality považovaná za zvrátenosť a/alebo duševnú chorobu (najmä na konci 19. storočia). Najmä v moslimských krajinách (podľa šaríje sa dodnes trestá smrťou) a spravidla v krajinách s nízkym stupňom ekonomického rozvoja je negatívne vnímaná alebo sú príslušné osoby prenasledované. K prejavom homosexuality má negatívny postoj aj Katolícka cirkev. Homosexualitu ako normálny prejav vnímali v starovekom Grécku, Inkovia, viaceré tichomorské kultúry a za čias začiatku západoeurópskeho kresťanského stredoveku). Dnes je vo väčšine krajín OECD bežná, existujú tzv. registrované partnerstvá alebo homosexuálne manželstvá i s adopciou detí.
Zhruba od 3. štvrtiny 19. storočia do 3. štvrtiny 20. storočia bola homosexualita uvádzaná v odborných monografiách a neskôr v systematických klasifikácií ako jedna z duševných porúch. Počnúc rokom 1973 však najvýznamnejšie americké a následne svetové, európske aj ázijské psychiatrické organizácie na základe zmeny spoločenskej situácie a vedeckých výskumov[1] od tohto konceptu postupne ustúpili.[2] Existuje dlhodobá zhoda behaviorálnych a sociálnych vied a profesií zaoberajúcich sa medicínou a duševným zdravím na tom, že homosexualita sama o sebe je normálny a priaznivý variant ľudskej sexuálnej orientácie.[3]
Homosexuáli ako rodičia
Hoci sa niekedy v politických debatách a laickom diskurze objavujú tvrdenia, že heterosexuálny pary sú prirodzene lepšími rodičmi ako páry rovnakého pohlavia, alebo že deti lesbičiek či gejov si vedú horšie ako deti vychovávané heterosexuálnymi rodičmi, tieto tvrdenia nemajú žiadnu oporu vo vedeckej literatúre.[1][4][5][6][7] Empirický výskum dokumentuje, že sexuálna orientácia osôb neovplyvňuje pravdepodobnosť zneužívania detí.[8][7][9][10]
Príčiny
Už od vzniku pojmu existovali vedľa seba rôzne poňatia homosexuality, od hypotéz predpokladajúcich úplné genetické predurčenie cez poňatie prisudzujúce rozhodujúci vplyv vnútromaternicovému vývoju alebo rodinným podmienkam a výchovným vplyvom. Sexuálna orientácia sa vo svojej podstate javí ako biologická, predurčená komplexne súhrou genetických faktorov a raného maternicového prostredie, a preto nie je osobnou voľbou.[11][12] Neexistuje žiadny presvedčivý dôkaz na podporu tvrdenia, že skúsenosti z včasného detstva, výchova, sexuálne zneužitie, trauma alebo iné závažné životné udalosti ovplyvňujú sexuálnu orientáciu[12][11][13] Takéto domnienky v súčasnosti pramenia z nesprávnych informácií a predsudkov.[14] Neexistujú žiadne vedecké štúdie, ktoré by preukazovali alebo vyvracali úspešnosť konverzných metód usilujúcich o zmenu sexuálnej orientácie. Niektoré štúdie dokazujú rizikovosť týchto metód.[15]
Právne uznanie partnerstva vo svete
Právne uznanie partnerstva ľudí rovnakého pohlavia je možné kategorizovať do troch hlavných skupín:
- manželstvo - práva, zodpovednosť a právne uznanie párov rovnakého pohlavia sú rovnaké ako u heterosexuálnych párov
- registrované partnerstvo alebo registrované spolužitie - partneri majú špecifické, vymenované práva, zodpovednosť a právne uznania; tieto práva môžu byť podobné alebo takmer identické s právami heterosexuálnych párov
- neregistrované spolužitie - práva a povinnosti automaticky vzniknú po určitej dobe spolužitia
V Európe možnosť homosexuálneho manželstva existuje v Holandsku, Belgicku a v Španielsku. Registrované partnerstvá sú v Spojenom kráľovstve, Nórsku, Švédsku, Dánsku, Fínsku, Islande, Nemecku, Česku, Slovinsku, Luxembursku, Švajčiarsku, Francúzsku a v Portugalsku. Momentálne sa o zavedení zákonnej regulácie vzťahov osôb rovnakého pohlavia uvažuje aj v Írsku a diskusie prebiehajú aj na Slovensku. Adopcie detí sú dovolené v Spojenom kráľovstve, Švédsku, Dánsku, Holandsku, Belgicku a v Španielsku. Mimo Európu sú manželstvá vrátane adopcií v Kanade a v Juhoafrickej republike, registrované partnerstvá v niektorých štátoch USA, Argentíne, Novom Zélande a niektorých častiach Austrálie.
Partnerstvo v európskych krajinách
- Belgicko - Od 4. januára 2000 existuje možnosť registrovaného partnerstva - tzv. zmluva o legálnom spolužití. Od roku 2003 možnosť uzatvorenia manželstva s výnimkou priznania rodičovských práv pre partnerov rodičov detí a od 1. decembra 2005 možnosť adopcie. Poslanci schválili návrh zákona, ktorý umožní párom rovnakého pohlavia osvojovať si deti. A to aj vrátane adopcií zo zahraničia.
- Česko - Od 1. júla 2006 existuje v Česku registrované partnerstvo.
- Dánsko - Od 7. júna 1989 registrované partnerstvo v Dánsku garantuje rovnaké práva ako párom žijúcim v manželstve s výnimkou možnosti adoptovať dieťa, ktoré nie je dieťaťom jedného z partnerov. Od mája 1999 aj možnosť adopcie biologického potomka jedného z partnerov v registrovanom partnerstve.
- Francúzsko - Od 15. novembra 1999 existuje registrované partnerstvo - tzv. občiansky pakt solidarity, špecifikované práva a povinnosti, platné ako pre heterosexuálne tak i pre homosexuálne páry, nie je možné zdieľať rodičovské práva, adoptovať dieťa partnera alebo spoločne adoptovať nepríbuzné dieťa.
- Fínsko - Od 1. marca 2002 možnosť registrovaného partnerstva garantuje podobné práva ako heterosexuálnym manželským párom.
- Grónsko - Od roku 1996 v Grónsku existuje možnosť registrovaného partnerstva.
- Holandsko - od 1979 – neregistrované spolužitie; od 1. januára 1998 – možnosť registrovaného partnerstva - homosexuálne i heterosexuálne páry majú rovnaké práva i povinnosti, s výnimkou prevzatia rodičovských práv; od 1. apríla 2001 možnosť uzavrieť manželstvo (ako prvý štát na svete), s výnimkou možnosti adoptovať deti zo zahraničia.
- Chorvátsko - Od 14. júla 2003 – neregistrované spolužitie – občiansky zväzok, ktorý garantuje homosexuálnym párom rovnaké práva ako majú heterosexuálne spolu žijúce páry.
- Island - 1. júl a 1996 – registrované partnerstvo - garantuje plné práva a povinnosti rovnako ako manželstvo, umožňuje vzájomnú adopciu detí, s výnimkou spoločnej adopcie dieťaťa.
- Írsko - 2005 - v parlamente bol iniciovaný zákon o registrovanom partnerstve.
- Litva - 22. decembra 2005 - zakázané homosexuálne manželstvo.
- Lotyšsko - 18. december 2005 - lotyšský parlament "zakázal" manželstvo homosexuálnych párov formou zmeny v ústave dodatkom článku 110 ústavy v podobe vety: "Štát chráni manželstvo - spojenie medzi mužom a ženou."
- Luxembursko - 12. máj 2004 – registrované partnerstvo.
- Maďarsko - máj 1996 – neregistrované spolužitie, nový zákon o registrovanom partnerstve vstúpi do platnosti v roku 2009
- Nemecko - 1. august 2001 – registrované partnerstvo - registrovaní partneri môžu zmeniť svoje priezviská, majú podobné práva z hľadiska daňových zákonov ako v manželstve, právne ako sociálne výhody; od roku 2004 je možná adopcia biologického potomka jedného z partnerov
- Nórsko - 30. apríl 1993 – registrované partnerstvo - garantuje párom rovnaké práva ako v manželstve; od roku 2001 - umožnenie pestúnskej starostlivosti homosexuálnym párom
- Poľsko - silné mocenské katolícke sily vystupujú ostro proti právam gayov a lesbičiek
- Portugalsko - 15. marec 2001 – neregistrované spolužitie – poskytuje spoločně žijúcim párom určité obmedzené práva, platí to i pre heterosexuálne páry (napr. dedičstvo, prenájom bytu)
- Rakúsko - 2003 – neregistrované spolužitie - vzniklo v dôsledku rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, homosexuálnym párom sa dostáva rovnakých práv ako heterosexuálnym párom; 3. november 2006 - mesto Viedeň plánuje získavať homosexuálne páry k starostlivosti o nezaopatrené deti, čím chce riešiť nedostatok opatrovateľov
- Rusko - Od roku 1993 je homosexualita legálna.
- Slovinsko - 22. júl 2005 – registrované partnerstvo - tento zákon pokrýva len majetkové práva, neprináša ďalšie práva v oblasti sociálneho zabezpečenia; zákon nadobudol účinnosť až v roku 2006
- Spojené kráľovstvo - neregistrované spolužitie párov rovnakého pohlavia je uznávané a sú im priznané špecifické práva, možnosť registrovaného partnerstva s rovnakými právami a povinnosťami ako v manželstve (Severné Írsko - od 19. december 2005, Škótsko - od 20. decembra 2005, Anglicko, Wales - od 21. decembra 2005)
- Španielsko - neregistrované spolužitie je schválené je v autonómnych oblastiach (Katalánsko - 1998, Baskicko - 2002, Navarra - 2000 a Aragónsko - 1999); od 30. júna 2005 – majú homosexuálne páry právo uzavrieť manželstvo a získavajú i rovnaké práva ako heterosexuálne páry, vrátane možnosti spoločnej adopcie detí
- Švédsko - od 1988 neregistrované spolužitie; od 1. januára 1995 možnosť registrovaného partnerstva (rovnoprávne s manželstvom, vrátanie práva na spoločnú adopciu detí); od 1. januára 2003 vo Švédsku ako prvé na svete majú homosexuálne páry možnosť medzinárodnej adopcie dieťaťa; od 1. júna 2005 možnosť legálneho umelého oplodnenia pre páry lesbických žien; 27. september 2005 - vrcholný orgán švédskej luteránskej cirkvi Kyrkomötet určil, že gay a lesbické páry môžu absolvovať i cirkevný "akt požehnania".
- Taliansko - Od 6. decembra 2006 registrované partnerstvo. Mesto Padova uznalo registráciu homosexuálnych i heterosexuálnych párov btw. matus demovic je gay.
Zdroje
- ↑ a b Case No. S147999 in the Supreme Court of the State of California, In re Marriage Cases Judicial Council Coordination Proceeding No. 4365(…) Chyba citácie Neplatná značka
<ref>; názov „amici“ je použitý viackrát s rôznym obsahom - ↑ Lynne Lamberg, JAMA (Journal of the American Medical Association) contributor JAMA: Gay Is Okay With APA (American Psychiatric Association)
- ↑ American Psychological Association: Resolution on Appropriate Affirmative Responses to Sexual Orientation Distress and Change Efforts (Rezoluce o vhodných afirmativních reakcích na distres u sexuální orientace a snahy o změnu), nedatovaný dokument, autoři neuvedeni, prezentováno jako názor Task Force (operační skupiny) APA
- ↑ Canadian Psychological Association: Brief presented to the Legislative House of Commons Committee on Bill C38 By the Canadian Psychological Association June 2, 2005.
- ↑ Elizabeth Short, Damien W. Riggs, Amaryll Perlesz, Rhonda Brown, Graeme Kane: Lesbian, Gay, Bisexual and Transgender (LGBT) Parented Families – A Literature Review prepared for The Australian Psychological Society
- ↑ Children's Development of Social Competence Across Family Types
- ↑ a b Michael Lamb, Ph.D.: Affidavit – United States District Court for the District of Massachusetts (2009) Chyba citácie Neplatná značka
<ref>; názov „lamb“ je použitý viackrát s rôznym obsahom - ↑ American Psychological Association: Lesbian & Gay Parenting
- ↑ Facts About Homosexuality and Child Molestation
- ↑ Stanowisko polskiego Towarzystwa seksuologicznego. 30. 6. 2006
- ↑ a b Royal College of Psychiatrists: Submission to the Church of England’s Listening Exercise on Human Sexuality.
- ↑ a b Pediatrics: Sexual Orientation and Adolescents, American Academy of Pediatrics Clinical Report. Chyba citácie Neplatná značka
<ref>; názov „pediatrics2004“ je použitý viackrát s rôznym obsahom - ↑ Report of the American Psychological Association Task Force on Appropriate Therapeutic Responses to Sexual Orientation
- ↑ American Psychiatric Association Sexual Orientation
- ↑ American Psychological Association: Resolution on Appropriate Affirmative Responses to Sexual Orientation Distress and Change Efforts