Preskočiť na obsah

Antilopa bongo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Antilopa bongo

Antilopa bongo (Tragelaphus eurycerus isaaci) v Louisville Zoo, Kentucky
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Tragelaphus eurycerus
Ogilby, 1837

Rozšírenie antilopy bongo
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Antilopa bongo[2] (iné názvy: bongo[2], antilopa lesná[3]; lat. Tragelaphus eurycerus) je najväčšia a najťažšia lesná antilopa. So svojou sýtogaštanovohnedou srsťou s bielymi zvislými pruhmi a tmavou tvárou je právom považovaná za najpestrejšie sfarbenú a najkrajšiu africkú antilopu vôbec.

Taxonómia

[upraviť | upraviť zdroj]

Obe pohlavia tejto antilopy majú rohy, a tak po svojom objavení bol bongo zaradený do rodu Taurotragus, spoločne s antilopou losiou a antilopou Derbyho, ktoré zdieľajú tento znak. Avšak toto zaradenie sa ukázalo ako nevyhovujúce; pre antilopu bongo bol zriadený monotypický rod Boocercus. V súčasnosti je uznávaná jej pozícia v rode Tragelaphus, do ktorého patria aj nyaly, kudu a sitatunga.

  • Tragelaphus euryceros
  • Boocercus eurycerus
  • hmotnosť: 240-400 kg
  • dĺžka tela: 170-250 cm
  • dĺžka chvosta: 45-65 cm
  • výška v kohútiku: 110-130 cm

Bongo je najväčší a najmohutnejší druh lesných antilop. Hmotnosť samíc sa pohybuje medzi 210 a 235 kg, samci sú výrazne väčší a môžu vážiť až 400 kg. Stavbou tela je bongo prispôsobený pohybu v pralese - v pomere k telu má kratšie končatiny a trochu kaprí chrbát. Obe pohlavia majú špirálovito zatočené rohy lýrovitého tvaru, ktoré u samíc dosahujú dĺžky asi 75 cm, pri býkoch môžu byť až meter dlhé. Rohovina, ktorá ich kryje, je čiernohnedá.

Srsť samíc a mláďat je sýto gaštanovo hnedá, samci vekom tmavnú a sú až mahagónovo čierny. Končatiny sú o niečo tmavšie sfarbené. Tmavo hnedá srsť vytvára masku na tvarovej časti hlavy. Naopak biela srsť kryje vnútorné strany končatín, na hlave vytvára „nánosník“ a dve oválne škvrny na lícach. Na prsiach vytvára polmesiac a nevyhýba sa ani končatinám. 10-15 bielych pruhov zdobia boky zvieraťa od kohútika až po stehná. Na krku a nohách sú tmavo hnedé škvrny rôznej veľkosti, nad kopýtkami má čiernobiele škvrny. Obe pohlavia majú krátku čiernobielu hrivu.

Rozšírenie a stanovisko

[upraviť | upraviť zdroj]
Hlava antilopy bongo

Antilopa bongo obýva nížinné dažďové pralesy strednej a západnej Afriky. Výskyt je potvrdený v južnom Sudáne a v štátoch Demokratická republika Kongo, v Angole, Benine, Burkine Faso, Kamerune, Stredoafrickej republike, na Pobreží slonoviny, v Rovníkovej Guinei, Etiópii, Gabone, Ghane, Guinei, Guinei-Bissau, a tiež aj v Libérii, Mali, Nigeri a v Sierra Leone. Malé populácie žijú v Keni, kde žijú v horských tropických lesoch a bambusových porastoch.

Bongo vyhľadáva nepriestupný pralesný podrast, bambusové lesy a kroviny, kde nachádza úkryt aj dostatok potravy. K životu potrebuje veľké množstvo vody. Vyskytuje sa až do výšky 4 000 m n. m.

Bongo je veľmi plaché zviera s prevažne nočnou aktivitou. Je to jediná lesná antilopa, ktorá sa pasie v stádach. Väčšinou tvorí menšie stáda s 5 alebo 6 jedincami, ale tiež aj väčšie skupiny, ktoré môžu mať až 50 antilop. V jednom stáde môže byť aj viac býkov, zrejme nie sú príliš teritoriálne. Staré býky môžu žiť samotársky. Žijú veľmi skryto, cez deň sa ukrývajú v podraste.

V noci konzumujú mladé listy stromov a krov, vetvičky, výhonky alebo aj kvety a plody drevín. Tiež sa pásu na tráve. Často navštevujú prírodné minerálne lizy, vyhľadávajú pôdu bohatú na minerálne látky alebo požierajú spálené drevo. Výhonky s listami strhávajú dlhým jazykom, na lámanie vyšších vetví používajú svoje rohy.

Sú to polyestrické zvieratá, kravy prichádzajú do ruje každých 21 alebo 22 dní. Gravidita trvá 282 až 285 dní (9 mesiacov), potom sa narodí jedno, výnimočne aj dve teľatá. Matka ich odkladá do podrastu a pravidelne ich prichádza kojiť. Takto ležia asi týždeň, potom nasledujú matku a pripoja sa k stádu. Už v 3 mesiacoch začnú teľati rásť rohy. Je odstavené asi v 6 mesiacoch, bongá pohlavne dospievajú v 20 mesiacoch svojho veku. Môžu sa dožiť až 19 rokov.

V prírode sú ich najväčšími nepriateľmi leopardy, veľhady a hyeny. Bongá sú veľmi plaché a pri menšom vyrušení sa dávajú na útek. V behu sa nahrbia a položia si rohy na chrbát, aby sa pri behu nezaplietli do lián a inej vegetácie.

Antilopa bongo

Popisujú sa dva poddruhy antilopy bongo:

  • Tragelaphus eurycerus eurycerus – obýva väčšinu súčasného areálu bonga v nížinných dažďových pralesoch, je väčší než jeho príbuzný
  • Tragelaphus eurycerus isaaci – je ohrozený vyhubením a v prírode sa vyskytuje iba v Keni, na území Ugandy už pravdepodobne vyhynul. Je výraznejšie sfarbený.

Nikto nevie, koľko antilop bongo v neprístupných pralesoch vlastne žije. Pri predpokladanej populačnej hustote 0,25 kusu na km2 na územie, kde sa bongá bežne vyskytujú, a 0,02/km2 v ostatných častiach areálu, ktorý má celkovú rozlohu 327 000 km2, by celková populácia mohla predstavovať asi 28 000 zvierat. Aj keď len asi na 60 % je bongo chránený. Nížinný bongo nie je považovaný za ohrozený druh, horský bongo bol takmer vyhubený nadmerným lovom so psami.

V deväťdesiatych rokoch 19. storočia boli bongá takmer vyhladené epidémiou moru dobytka, ku ktorému sú obzvlášť vnímaví. Je ľahké ich uloviť do pascí alebo pomocou psov, antilopy ale dlho chránili povery: miestni ľudia verili, že keď sa dotknú bonga, ochorejú na epilepsiu. Zdá sa ale, že toto tabu už neplatí a domorodci antilopy lovia pre mäso, kožu a rohy. Bongo je ohrozený aj vďaka výrubom pralesov.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. UCN SSC Antelope Specialist Group. 2016. Tragelaphus eurycerus (errata version published in 2017). The IUCN Red List of Threatened Species 2016: e.T22047A115164600. http://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2016-3.RLTS.T22047A50195617.en. Downloaded on 15 May 2018.
  2. a b LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 86.
  3. antilopy. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 290.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bongo lesní na českej Wikipédii.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]