Beatrix (Holandsko)
Beatrix | |
Holandská princezná | |
Beatrix v októbri 2015 | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Oranžsko-nasavská Lipská |
Panovanie | 30. apríl 1980 - 30. apríl 2013 |
Korunovácia | 30. apríl 1980 Nieuwe Kerk Amsterdam |
Predchodca | Juliána |
Nástupca | Viliam Alexander |
Biografické údaje | |
Pôvodné meno | Beatrix Wilhelmina Armgard |
Narodenie | 31. január 1938 (86 rokov) Soestdijkský palác, Baarn, Holandsko |
Vierovyznanie | Holandská protestantská cirkev |
Rodina | |
Manžel |
Claus van Amsberg |
Potomstvo | |
Otec | Bernhard Lippsko-Biesterfeldský |
Matka | Juliána Holandská |
Odkazy | |
Beatrix (multimediálne súbory na commons) | |
Beatrix Vilhelmina Armgarda (* 31. január 1938, Baarn, Holandsko) bola od 30. apríla 1980 holandská kráľovná. 28. januára 2013 oznámila svoju abdikáciu v prospech syna, korunného princa Viliama Alexandra. Panovníčka abdikovala 30. apríla 2013, v Deň kráľovnej - Koninginnedag, ktorý je štátnym sviatkom Holandska.[1]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Detstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Beatrix sa narodila dňa 31. januára 1938 v paláci Soestdijk v Baarne ako najstaršia zo štyroch dcér holandskej kráľovnej Juliany a jej manžela Bernharda. Ešte ako dieťa musela spolu so svojou mladšou sestrou Irenou a rodičmi v roku 1940 emigrovať kvôli nacistickému vpádu. Najskôr odišli do Anglicka a o mesiac neskôr sa s matkou a sestrou presunuli do Ottawy v Kanade. Otec zostal počas vojny v Londýne s kráľovnou Wilhelminou.
Vzdelanie
[upraviť | upraviť zdroj]Do Holandska sa Trix, ako ju mnohí familiárne oslovujú, vrátila po skončení vojny 2. augusta 1945 a začala tu študovať na Bilthovene. Už predtým navštevovala škôlku i základnú školu v Kanade. V roku 1950 nastúpila Beatrix na Incrementum (časť Baarnského lýcea), kde o šesť rokov neskôr zmaturovala. Rok 1956 bol pre Beatrix kľúčovým, nielen že v danom roku zmaturovala, ale podľa holandskej ústavy sa v deň svojich osemnástych narodenín stala následníčkou trónu a členkou štátnej rady. V rovnakom roku sa zapísala na univerzitu v Leidene, kde navštevovala prednášky zo sociológie, práva, ekonómie, dejín parlamentu a ústavného práva. Neskôr tiež prednášky o kultúre Surinamu a Holadských Antil. Štúdiá ukončila v roku 1961, kedy spromovala a získala univerzitný titul. Počas štúdií navštívila mnoho európskych a medzinárodných organizácií.
Manželstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 28. júna 1965 oznámili kráľovná Juliana a princ Bernhard v televíznom a rozhlasovom vysielaní zasnúbenie Beatrix s nemeckým diplomatom Clausom von Amsbergom, s ktorým sa zoznámila na lyžiarskej zjazdovke vo Švajčiarsku vo februári 1965. Snúbenec bol podrobený kritike kvôli svojmu pôvodu a spojením s nacistickým režimom, ale napokon v jeseni dostala Beatrix i súhlas parlamentu a mohla si Clausa vziať.
Svadba sa konala i napriek protestom obyvateľstva dňa 10. marca 1966 a Claus získal týmto zväzkom titul princa. Po svadbe sa sídlom novomanželov stal hrad Drakensteyn, kde Beatrix žila už od roku 1963. Claus si postupne získal priazeň holandského ľudu predovšetkým svojím láskavým humorom a príjemným vystupovaním. Naučil sa takmer dokonale holandský jazyk s drobným prízvukom. Hoci sa narodil ako nemecký aristokrat, preukazoval pokoru vo všetkých oblastiach života (napr. v roku 1997 nechcel oslavovať svoje narodeniny, pretože dátum sa prekrýval s pohrebom princeznej Diany). Používal zdravý rozum, osobný šarm a znášanlivosť, aby prekonal nepriateľstvo Holanďanov a získal si tak priazeň národa. Pre Clausa nebolo jednoduché zžiť sa s novým postavením a často trpel depresiami, kvôli čomu bol niekoľkokrát hospitalizovaný na psychiatrickej klinike. Zomrel v nedeľu 6. októbra 2002 vo veku 76 rokov. Šesť mesiacov ležal na jednotke intenzívnej starostlivosti kvôli problémami s dýchaním a srdcom. Lekári z Akademického centra v Amsterdame vydali vyhlásenie, že zomrel na Parkinsonovu chorobu a zápal pľúc.
Deti
[upraviť | upraviť zdroj]Spolu s manželom majú troch synov
- Willem-Alexander (* 27. apríl 1967)
- Johan Friso (* 25. september 1968 - † 12. august 2013)
- Konštantín (* 11. október 1969)
Nástupníctvo
[upraviť | upraviť zdroj]Beatrix nastúpila na trón dňa 30. apríla 1980 po abdikácii svojej matky, kráľovnej Juliany a tento deň „Zrodenie novej kráľovnej“ je slávený ako štátny sviatok. Už po vojne ho vyhlásila za štátny sviatok kráľovná Juliana, pretože to bol deň jej narodenín.
V roku 2009 počas osláv došlo k útoku na kráľovskú rodinu. Niekoľko ľudí vrátane atentátnika vtedy zomrelo, avšak z členov kráľovskej rodiny nebol nikto zranený.
Vo funkcii hlavy štátu vystupuje Beatrix od počiatku oveľa formálnejšie ako jej matka a vzhľadom na svoje vzdelanie si rýchlo získala i rešpekt občanov. Kráľovná pokračuje v politike svojej matky, je v neustálom kontakte s ministrami, štátnymi tajomníkmi, zmocnencami vlády, veľvyslancami a pod. Predsedá štátnej rade, pravidelne prijíma členov parlamentu a každý rok v septembri osobne zahajuje parlamentnú sezónu. O moc sa delí s vládou a parlamentom. Žiadny zákon nemôže nadobudnúť platnosť, pokiaľ ho kráľovná nepodpíše. Každý zákon však musí byť najprv schválený parlamentom.
28. januára 2013 oznámila, že 30. apríla 2013 abdikuje. Jej následníkom bude jej najstarší syn Willem-Alexander. O abdikácii kráľovná uvažovala už niekoľko rokov.
Súkromie
[upraviť | upraviť zdroj]Ku kráľovniným záujmom patrí jazda na koni a jachting. Rada hrá tenis a lyžuje. Jej najobľúbenejšou loďou je „De Groene Draeck“, ktorú dostala od štátu k svojím 18. narodeninám. Beatrix je nielen športovo, ale aj umelecky založená. Obľubuje sochy, maľby, balet a hudbu. Často navštevuje výstavy a diskutuje s umelcami. Sama sa venuje sochárstvu.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Beatrix (Holandsko)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Narodenia 31. januára
- Narodenia v 1938
- Králi Holandska
- Oranžsko-nasavská dynastia
- Protestantskí panovníci
- Nositelia Rádu zlatého rúna
- Dámy Podväzkového rádu
- Laureáti Radu Bieleho dvojkríža I. triedy
- Panovníci, ktorí abdikovali
- Rytieri veľkokríža Radu za zásluhy Talianskej republiky
- Nositelia Radu Vitolda Veľkého
- Nositelia Radu holandského leva
- Nositelia španielskeho Rádu zlatého rúna
- Nositelia veľkokríža Radu čestnej légie
- Rytieri veľkokríža Radu Izabely Katolíckej