Dámsky mier

Dámsky mier alebo mier z Cambrai, podpísaný 3. augusta 1529, ukončil siedmu taliansku vojnu medzi Františkom I. a Karolom V., vojnu, ktorá nasledovala po anulovaní Madridskej zmluvy z roku 1526 zo strany Francúzska. Zmluva bola vyjednaná a podpísali ju dve vysokopostavené ženy: Lujza Savojská, matka francúzskeho kráľa, a Margaréta Habsburská, teta cisára.

Kontext

Po návrate do Francúzska nechal parížsky parlament anulovať Madridskú zmluvu, najmä kvôli klauzule, ktorá požadovala vrátenie Burgundského vojvodstva Karolovi V. Za týchto podmienok sa vojna v máji 1526 obnovila, ale Francúzsko malo v tzv. Koňackej lige veľa spojencov.

Životné podmienky oboch princov, ktorí boli držaní v pevnosti Villalba pod dohľadom markíza z Berlanga, sa zhoršili. Kráľova matka Lujza Savojská poslala Jeana Bodina do Madridu, kde zistil, že podmienky zadržiavania sa stali nezenesiteľnými: veža bez svetla a jednoduchá slamená rohož ako posteľ. Navyše sa zdalo, že obaja mladí princovia už nerozumejú francúzštine a hovoria len španielsky.

Vojna tiež vyčerpala štátnu pokladnicu. Choroby pripravili o život mnohých mužov a vojsko bolo vyčerpané.

Situácia sa stala neudržateľnou a francúzska koruna si uvedomila, že ak majú národy žiť v mieri, je potrebné vyjednať mierovú zmluvu.

Vyjednávačky Dámskeho mieru

Margaréta Habsburská

Lujza Savojská

Ženy, ktoré viedli rokovania mali i rodinné väzby:

• Lujza Savojská (1476 – 1531), matka kráľa Františka I., ktorého zastupovala, bola sestrou zosnulého savojského vojvodu Filiberta II. (1480 – 1504);
• Margaréta Habsburská (1480 – 1530), teta a krstná matka cisára Karola V., ktorého zastupovala, bola vdovou po Filibertovi II. Savojskom po tom, čo bola vdovou po Jánovi Aragónskom (1478 – 1497).

V 80. rokoch 14. storočia obe žili na dvore Anny de Beaujeu (1461 – 1522), dcéry Ľudovíta XI. a regentky v rokoch 1483 až 1491 počas mladosti jej brata Karola VIII. (1470 – 1498). Margaréta bola zasnúbená s Karolom VIII. a Lujza tam bola poslaná po smrti svojej matky v roku 1483.

Kráľovstvo sa však nakoniec rozhodlo oženiť Karola VIII. s Annou Bretónskou a zrušiť zasnúbenie Margaréty a poslať ju späť k jej otcovi, cisárovi Maximiliánovi I.. Po druhom ovdovení venovala väčšinu svojho času výchove detí svojho predčasne zosnulého brata Filipa Pekného (1478 – 1506), najmä Karolovi V. (1500 – 1558). Od jeho nástupu na trón bola regentkou Habsburského Nizozemska a zvyčajne sídlila v Bruseli.

Zmluva

Rokovania

Stretnutie sa konalo v Cambrai, francúzsky hovoriacom meste blízko Pikardie, ktoré sa nachádzalo v Rímsko-nemeckej ríši. V tom čase bolo Cambrai, podobne ako Lutyšské kniežatstvo, centrom cirkevného kniežatstva. Biskupi z Cambrai, ktorí mali župné právomoci nad regiónom Cambrésis, boli neutrálni v konfliktoch medzi Francúzskom a nasledujúcimi panovníkmi Holandska.

Lujza sa presťahovala do Hôtel de Saint-Pol, sídla Márie Luxemburskej, svojej prvej sesternice, a Margaréta do opátstva Saint-Aubert, dvoch budov v tesnej blízkosti.

Rokovania trvali mesiac, počas ktorého Lujza Savojská dala svojej partnerke najavo, že Francúzsko sa nikdy Burgundského vojvodstva nevzdá; Markéta zasa chcela zabezpečiť, aby Habsburgovci nestratili imidž.

Obe ženy sa nakoniec dohodli a zmluva bola podpísaná 3. augusta 1529 v Hôtel de Saint-Pol za prítomnosti syna Márie Luxemburskej, kardinála Louisa de Bourbon-Vendôma.

Obsah

František I. si ponechal Burgundské vojvodstvo, ale vzdal sa nárokov na Milánske vojvodstvo a Neapolské kráľovstvo, vzdal sa Artois a Hesdin a vzdal sa suverenity nad Flámskym grófstvom, ktoré sa stalo súčasťou ríše.

Na spečatenie tejto dohody František I. ktorý bol už niekoľko rokov vdovcom, súhlasil, že sa ožení s cisárovou sestrou Eleonórou Habsburskou.

V zmluve sa stanovuje výkupné za prepustenie kniežat ako rukojemníkov na dva milióny zlatých ekov.

Opatrenia

František I. chcel, aby bretónska šľachta prispela na túto značnú sumu, ale páni z tejto provincie tvrdili, že kráľovi dlhujú len vieru, úctu a vojenskú službu. Za týchto okolností však vyhlásili, že sú pripravení pomôcť oslobodiť kniežatá tým, že darujú jednu dvadsiatinu svojich príjmov pod podmienkou, že presnosť ich príspevku sa bude zakladať na prísahe, ktorú zložili; že ich peniaze budú bez prepočítania uložené v špeciálnom trezore, ktorý sa potom otvorí a jeho obsah sa overí v prítomnosti zástupcu Guya XVI. de Lavala; a napokon, že táto suma zostane v Bretónsku, kým sa skutočne nepoužije na daný účel.

Zmluva z Cambrai nastolila mier na niekoľko rokov, ale vojna sa obnovila v roku 1536 (ôsma talianska vojna).

Literatúra

• Chanoine C. Thelliez, Marie de Luxembourg et son temps, La Fère, Syndicat d'initiative, 1969
• Jonathan Dumont, Laure Fagnart, Nicolas Le Roux et Pierre-Gilles Girault, Renaissance, octobre 2021, 464 p. (ISBN 978-2-86906-778-3)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Paix des Dames na francúzskej Wikipédii.