Gent
|
(mesto)
| |
|---|---|
| |
| Symboly mesta | |
|
|
| Erb | Vlajka |
| Zemepisné údaje | |
| Štát |  Belgicko
|
| Región |  Flámsko
|
| Spoločenstvo | Flámske
|
| Provincia |  Východné Flámsko
|
| Okres | Gent |
| Súradnice | 51°03′S 3°44′V / 51,050°S 3,733°VSúradnice: 51°03′S 3°44′V / 51,050°S 3,733°V |
| Rozloha – Poľnohosp. pl. – Zastavané pl. – Iné pl. |
156,18 km² (2009) 36,69% 18,34% 44,97% |
| Demografické údaje (zdroj: fgov.be) | |
| Počet obyvateľov – Muži – Ženy Hustota obyvateľstva |
243 366 (01/01/2010) 49,16% 50,84% 1 558 obyv./km² |
| Veková štruktúra – 0 – 19 rokov – 20 – 64 rokov – 65 rokov a viac |
18,87% 63,86% 17,27% |
| Cudzinci | 9,10% (01/01/2008) |
| Ekonomika | |
| Nezamestnanosť | 14,22 % (1. 1. 2006) |
| Priemerný ročný príjem | 13 617 €/obyv. (2003) |
| Poloha | |
  -
| |
| |
| Poloha mesta v provincii Východné Flámsko | |
| Ďalšie informácie | |
| PSČ | 9000 |
| Telefónna predvoľba | 09 |
| Oficiálny web | http://www.gent.be |
Gent (franc. Gand, angl. Ghent) je mesto v Belgicku. Leží na sútoku Šeldy a Leie asi 55 km západne od hlavného mesta Bruselu a je správnym centrom flámskej provincie Východné Flámsko. 1. januára 2019 malo 262.219 obyvateľov[1] a jeho rozloha je asi 156 km².
V stredoveku bol Gent významným a prosperujúcim centrom. Počtom obyvateľov bol len o niečo menší než Paríž a väčší ako napríklad Londýn. Dnes je Gent univerzitným a prístavným mestom. Gentský prístav sa rozkladá na 36 km² a vďaka kanálom má spojenie s morom.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Najstaršie dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa archeologických výskumov bolo okolie sútoku riek Šeldy a Leie osídlené už v dobe kamennej a železnej[2]. Názov mesta súvisí s jeho geografickou polohou. Pochádza totiž pravdepodobne z keltského slova „ganda“, ktoré sa dá preložiť ako „sútok riek“[2]. Niekedy okolo začiatku letopočtu sa územie ocitlo pod kontrolou Rimanov a v tej dobe na sútoku týchto riek začala vznikať osada. Rímska nadvláda skončila na začiatku 5. storočia, kedy do oblasti vpadli Frankovia a osídlili ju.
Stredovek
[upraviť | upraviť zdroj]V 7. storočí do Gentu prišiel misionár sv. Amandus, bývalý šľachtic z Akvitánska, aby tu šíril kresťanstvo. Založil tam dve opátstva – opátstvo sv. Bavona (Sint-Baafsabdij) a opátstvo sv. Petra (Sint-Pietersabdij). Vďaka vytvoreniu nových cirkevných inštitúcii sa okolie Gentu stalo bezpečnou oblasťou v ktorej bol poriadok. Počet obyvateľov v okolí oboch opátstiev rástol a prichádzali aj obchodníci z cudziny. Na začiatku 9. storočia za vlády Karola Veľkého sa obe opátstva rýchlo rozvíjala a ich význam stúpol najmä potom čo bol ich spoločným predstaveným menovaný Karolov životopisec Einhard.
Sľubný vývoj však netrval dlho. V rokoch 879 – 883 do mesta vtrhli Vikingovia a vyplienili ho. Obe opátstva boli zrovnané so zemou.
Po invázii Vikingov sa stal Gent súčasťou flámskeho grófstva, ktoré patrilo k francúzskemu kráľovstvu.
Na mieste dnešného donjonu hradu Gravensteen na ľavom brehu rieky Leie bola vybudovaná drevená pevnosť.
Vďaka tomu sa oblasť stala opäť bezpečnou a začali sa v nej usadzovať obyvatelia z okolia, ktorí sa koncentrovali najmä v priestore medzi Šeldou a Leie.
Kvôli nárastu počtu obyvateľov bolo treba vybudovať nové cirkevné budovy. Najvýznamnejší z nich bol kostol sv. Jána, dnešná katedrála sv. Bavona.
Počas 11. až 13. storočia sa Gent stal dôležitým obchodným centrom. Jeho význam spočíval najmä v produkcii kvalitného súkna na ktorého výrobe sa podieľala značná časť pracujúcich obyvateľov. Súkno sa vyvážalo do veľa zemí, napr. do Nemecka, do Francúzska, na Pyrenejský polostrov a dokonca i do oblastí severnej Afriky. Naopak do Gentu sa z cudziny dovážal rôzny spotrebný tovar, najdôležitejšou dovoznou surovinou však bola anglická vlna, ktorú bolo treba na výrobu súkna.
Spoločne s rozvojom priemyslu stúpal v Gente počet obyvateľov. Odhaduje sa, že v 13. – 15. storočí žilo v meste približne 65 000 ľudí a bolo po Paríži druhým najväčším mestom Európy na sever od Álp.
Vďaka ekonomickému vzostupu Gentu bohatla najmä vrstva podnikateľov (pôvodných majiteľov pôdy). Takmer výlučnú ekonomickú moc v Gente malo v rukách menej než päťdesiat rodín. Flanderský gróf Filip Alsaský mal obavy, že sa tieto rodiny budú miešať do politických záležitostí a usilovať sa o osamostatnenie Gentu na flanderskom grófstve, a aby posilnil svoju kontrolu nad mestom, dal v roku 1180 prebudovať drevenú pevnosť na ľavom brehu rieky Leie na kamenný hrad zvaný Gravensteen.
Majetkové rozdiely medzi majetnou a pracujúcou vrstvou sa postupne zväčšovali a na začiatku 14. storočia sa situácia stala neúnosnou v Gente i v iných flámskych mestách, napr. v Bruggách. Okrem toho v tej dobe prišlo k zhoršeniu vzťahov s francúzskym kráľom Filipom IV., ktorý sa snažil posilniť svoju moc vo Flámsku na úkor flámskeho grófa Guya z Dampierre. 11. júla 1302 sa odohrala bitka pri Courtrai, ktorá býva označovaná ako „bitka zlatých ostrôh“. V tejto bitke bojovali obyčajní občania flámskych miest spoločne s flámskym grófom proti francúzskej armáde, pričom majetné vrstvy sa pridali na stranu Francúzska. Oproti očakávaniu bitka skončila zdrvujúcim víťazstvom flámskych občanov. Po tejto udalosti sa situácia remeselníkov v Gente zlepšila. Od tej doby boli remeselníci združení v cechoch, ktoré mali možnosť podieľať sa na politickom rozhodovaní v mestskej rade.
K ďalšej kríze prišlo počas storočnej vojny.
Flámsky gróf Ľudovít I. sa vtedy pridal na stranu Francúzska proti Anglicku. Z toho dôvodu bol prerušený dovoz anglickej vlny do Flámska, čo malo za následok obrovský nárast nezamestnanosti v Gente a ďalších flámskych mestách, ktoré boli jednostranne ekonomicky závislé na produkcii súkna.
V tejto nepriaznivej situácii sa obyvatelia Flámska búrili a vypuklo ľudové povstanie v čele ktorého stál bohatý mešťan z Gentu Jacob van Artevelde. V roku 1338 sa Artevelde ujal vlády vo Flámsku a gróf Ľudovít I. musel utiecť do Francúzska. Artevelde sa rozhodol vyriešiť krízu diplomatickou cestou a nadviazal kontakt s anglickým kráľom Eduardom III. V roku 1340 bol Eduard III. pozvaný do Gentu, kde bol verejne vyhlásený za kráľa Francúzska. Po tomto bol obnovený dovoz anglickej vlny a Jacob van Artevelde zostal vo Flámsku pri moci do roku 1345, kedy bol zavraždený.
V roku 1369 sa dcéra posledného flámskeho grófa Ľudovít II. vydala za burgundského vojvodu Filipa Smelého a v rokoch 1384 – 1477 bolo Flámsko súčasťou burgundského vojvodstva. V období burgundskej nadvlády sa v Gente objavovali snahy o osamostatnenie mesta, ale boli potlačené.
Nakoniec Gent utrpel ťažkú porážku od vojska burgundského vojvodu Filipa III. v bitke pri Gavere v roku 1453.
Po ekonomickej stránke sa však Gentu i naďalej darilo, a to i napriek tomu, že produkcia súkna už nebola tak výnosná ako predtým kvôli konkurencii výrobcov v iných mestách v Brabantsku, Holandsku a Anglicku. Hlavným zdrojom príjmov bol vtedy obchod s obilím a s vínom.
Novovek
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1500 sa v Gente narodil Karol V., ktorý sa neskôr stal cisárom Rímsko-nemeckej ríše a kráľom Španielska. V roku 1506 zdedil po svojom otcovi Filipovi Habsburskom územie Burgundska ku ktorému patrila i oblasť Nizozemsko vrátane Flámska.
Karol V. viedol početné vojny, ktoré bolo treba financovať, a preto v roku 1537 zaviedol v Nizozemsku vysoké dane. To však pobúrilo gentských občanov, a tak v roku 1539 vypuklo v meste povstanie.
Karol V. osobne prišiel do Gentu a povstanie tvrdo potlačil. Okrem toho na mesto uvalil prísny trest v podobe obmedzenia jeho práv a vodcovia povstania museli bosí a so slučkou okolo krku prosiť Karola V. o milosť.
Odvtedy sú obyvatelia Gentu nazývaní „stropdrager“ (alebo skrátene „stropke“), čo sa dá preložiť ako „ten, kto nesie slučku“.
V druhej polovici 16. storočia prichádzalo v Gente k náboženským konfliktom medzi protestantmi a katolíkmi[3]. Protestanti ničili cirkevné budovy ako kostoly a kláštory.
V rokoch 1577 – 1584 bol Gent mestským štátom v ktorom vládli kalvinisti, v roku 1584 však španielska armáda znovu nastolila katolicizmus. Veľa ľudí, najmä protestantov, v tej dobe odišlo do emigrácie do severného Nizozemska, Nemecka, alebo Anglicka. V prvej polovici 17. storočia boli opravené, alebo znovu postavené cirkevné budovy poškodené, alebo zničené v období náboženských nepokojov.
V 18. a 19. storočí sa v meste opäť rozvíjal textilný priemysel a v rokoch 1824 – 1827 bol vybudovaný kanál spájajúci Gent s mestom Terneuzen na pobreží dnešného Holandska.
V roku 1814 bola v Gente podpísaná tzv. gentská zmluva medzi Anglickom a USA v ktorej sa obe strany dohodli na mieri po anglicko-americkej vojne.
Po belgickej revolúcii v roku 1830 vznikla v meste prvá odborová organizácia v Belgicku. Žilo tu 83 843 obyvateľov[4]
V roku 1913 sa v Gente konala svetová výstava Expo a pri tej príležitosti boli rekonštruované niektoré historické budovy, napr. hrad Gravensteen. Počas prvej i druhej svetovej vojny mesto okupovali Nemci a v septembri 1944 boli niektoré jeho časti bombardované. Od konca 2. svetovej vojny sa v Gente rozvíjajú rôzne priemyselné odvetvia.
Mestské časti
[upraviť | upraviť zdroj]
- I Gent
- II Mariakerke
- III Drongen
- IV Wondelgem
- V Sint-Amandsberg
- VI Oostakker
- VII Desteldonk
- VIII Mendonk
- IX Sint-Kruis-Winkel
- X Ledeberg
- XI Gentbrugge
- XII Afsnee
- XIII Sint-Denijs-Westrem
- XIV Zwijnaarde
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]1. júla 2005 malo mesto 231 671 obyvateľov a v okrese Gent žilo 506 596 obyvateľov. Nezamestnanosť činila 1. januára 1999 7,3 %, čo je menej než belgický priemer 9,5 %. 63 % zamestnaných pracuje v službách, 25 % v priemyslu a 12 % sú súkromníci (údaje z roku 1995). Každý deň dochádza do Gentu za prácou 35 000 ľudí.
Vývoj počtu obyvateľov
[upraviť | upraviť zdroj]
- Zdroj: NIS. Poznámka: údaje z rokov 1806 až 1970 vrátane sú výsledky sčítania ľudu z 31. decembra; od roku 1977 sa uvedený počet obyvateľov vzťahuje k 1. januáru.
- 1927: pripojenie častí území obcí Desteldonk, Ertvelde, Evergem, Kluizen, Mendonk, Oostakker, Sint-Kruis-Winkel a Zelzate (+ 8 km² a 1 250 obyvateľov)
- 1965: pripojenie obcí Desteldonk, Mendonk a Sint-Kruis-Winkel a časti území obcí Kluizen, Oostakker, Wachtebeke a Zaffelare. (+ 31,08 km² a 3 200 obyvateľov)
- 1977: pripojenie obcí Afsnee, Drongen, Gentbrugge, Ledeberg, Mariakerke, Oostakker, Sint-Amandsberg, Sint-Denijs-Westrem, Wondelgem, Zwijnaarde; územné zmeny medzi obcami Gent (Zwijnaarde) a Merelbeke (rozšírenie Gentu: + 87,34 km² a 108 952 obyvateľov)
Náboženstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto je sídlom rímskokatolíckej diecézy.
Osobnosti mesta
[upraviť | upraviť zdroj]- Henrich z Gentu (* cca 1217 – † 1293), scholastický filozof
- Jacob van Artevelde (* cca 1290 – † 1345), štátnik a politický vodca
- Ján z Gentu (* 1340 – † 1399), vojvoda z Lancasteru
- Jan van Eyck (* cca 1385 – † 1441), maliar
- Hugo van der Goes (* cca 1440 – † 1482), maliar
- Jacob Obrecht (* cca 1457 – † 1505), renesančný hudobný skladateľ
- Karol V. (* 1500 – † 1558), cisár a španielsky kráľ
- Lieven de Key (* 1560 – † 1627), holandský barokový architekt
- Johan Philip Lansberg (* 1561 – † 1632), holandský astronóm
- Ľudovít XVIII. (* 1755 – † 1824), francúzsky kráľ, v Gente strávil v exile sto dní Napoleonovej vlády v roku v 1815
- Adolphe Quetelet (* 1796 – † 1874), astronóm, matematik, štatistik a sociológ
- Victor Horta (* 1861 – † 1947), secesný architekt
- Maurice Maeterlinck (* 1862 – † 1949), básnik, dramatik, esejista, nositeľ Nobelovej ceny
- Leo Hendrik Baekeland (* 1863 – † 1944), chemik a vynálezca bakelitu
- George Van Biesbroeck (* 1880 – † 1974), belgicko-americký astronóm
- Corneille Heymans (* 1892 – † 1968), psychológ a nositeľ Nobelovej ceny
- Jacques Rogge (* 1942), lekár-ortopéd a prezident MOV
- Frank De Winne (* 1961), astronaut
- Bradley Wiggins (* 1980), britský dráhový a cestný cyklista
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]
Des Moines, Iowa, USA
Kanazawa, Japonsko
Melle, Nemecko
Mohammedia, Maroko
Nottingham, Spojené kráľovstvo
Saint-Raphaël, Francúzsko
Tallinn, Estónsko- Wiesbaden, Nemecko
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2013-11-14]. Dostupné online. Archivované 2013-11-14 z originálu.
- ↑ a b History of Ghent [online]. www.gent.be, 5.5.2006, [cit. 2012-12-22]. Dostupné online. (anglický)
- ↑ Illustration von Frans Hogenberg von 1576: Gendt in Flandren ein große Statt, Der Spanse hauff gefatzett hat,...
- ↑ Cilli Kasper-Holtkotte: Im Westen Neues. Migration und ihre Folgen: Deutsche Juden als Pioniere jüdischen Lebens in Belgien, 18./19. Jahrhundert, Leiden 2003, S. 127.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gent
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gent na českej Wikipédii.
