Katina Paxinosová

Katina Paxinosová
Narodenie	17. december 1900; Pireus, Grécko
Úmrtie	22. február 1973 (72 rokov); Atény, Grécko
Povolanie	herečka
Roky pôsobenia	1928 – 1970
Manžel	Ioannis Paxinos (1917 - r. 1923); Alexis Minotis (1940 –)
Deti	2
	Ocenenia
	Cena Akadémie
	Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe; 1943 – Komu zvonia do hrobu
	Zlatý glóbus
	Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe; 1943 – Komu zvonia do hrobu
	Filmový portál; Divadelný portál; Biografický portál

Katina Paxinosová^{[pozn 1]} (iné mená: Katina Paxinuová, Katina Paxinou^[1], novogr. Κατίνα Παξινού – Katina Paxinu, rod. Κωνσταντοπούλου – Konstantopolu^[2]; * 17. december 1900, Pireus, Grécko – † 22. február 1973, Atény)^[3] bola grécka herečka, ktorá sa preslávila v Hollywoode i na Broadwayi.

Za rolu cigánky vo filmovej adaptácii Hemingwayovho románu Komu zvonia do hrobu (For Whom the Bell Tolls) z roku 1943 získala Oscara i cenu Globus za ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe. Točila aj v Európe, hrala napríklad vo filme Luchino Viscontiho Rocco a jeho bratia (Rocco ei Suoi fratelli) z roku 1960. V rodnom Grécku však nakrútila jediný film, Afroditin ostrov (To Nisi tis Afrodítis - Το νησί της Αφροδίτης) v roku 1965.

V ankete Veľkí Gréci, ktorú v roku 2009 usporiadala grécka televízna stanica Skai TV, a ktorá hľadala najväčšie osobnosti gréckej histórie, sa umiestnila na 87. mieste.

Poznámky

↑ Podľa Pravidlá slovenského pravopisu. 3. upr. a dopl. vyd. Bratislava : Veda, 2000. 590 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0655-4. S. 128-129. : sa „Od mužských priezvisk cudzieho pôvodu, ktoré sú zakončené na spoluhlásku, ženské priezviská sa tvoria príponou -ová tak ako pri domácich priezviskách“.
V gréčtine Paxinu je už prechýlený tvar (pozri KNAPPOVÁ, Miloslava. Přechylování příjmení jako problém kodifikační a legislativní (návrh doplňkové kodifikační úpravy). Naše řeč (Praha: Academia), 1992, roč. 75, čís. 1, s. 12-21. Dostupné online [cit. 2018-01-27]. ISSN 0027-8203. a BORECKÝ, Bořivoj; DOSTÁLOVÁ, Růžena, a kol. Slovník řeckých spisovatelů. 2., přeprac. a dopl. vyd., V nakl. Leda vyd. 1. Praha : Leda, 2006. 663 s. ISBN 80-7335-066-1. S. 582. : „Ženská příjmení odvozená od jmen na -os, -as, -is (řec. feminina na -u, -a, -i)“). Mužský tvar priezviska je teda Paxinos.

Referencie

↑ BLECH, Richard, ed. Encyklopédia filmu. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 1055 s. ISBN 80-215-0219-3. S. 930.
↑ PAXINÚ, Catina. In: Enciclopedia dello spettacolo 7 Mal – Perg. Roma : Unione Editoriale, 1975. Dostupné online. S. 1801.
↑ https://www.sansimera.gr/biographies/35

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Katina Paxinosová

Externé odkazy

Katina Paxinou v Internet Movie Database (po anglicky)
Katina Paxinou v Česko-Slovenskej filmovej databáze

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Katina Paxinou na českej Wikipédii.

Tento článok týkajúci sa herca alebo herečky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[1] Podľa Pravidlá slovenského pravopisu. 3. upr. a dopl. vyd. Bratislava : Veda, 2000. 590 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0655-4. S. 128-129. : sa „Od mužských priezvisk cudzieho pôvodu, ktoré sú zakončené na spoluhlásku, ženské priezviská sa tvoria príponou -ová tak ako pri domácich priezviskách“.
V gréčtine Paxinu je už prechýlený tvar (pozri KNAPPOVÁ, Miloslava. Přechylování příjmení jako problém kodifikační a legislativní (návrh doplňkové kodifikační úpravy). Naše řeč (Praha: Academia), 1992, roč. 75, čís. 1, s. 12-21. Dostupné online [cit. 2018-01-27]. ISSN 0027-8203. a BORECKÝ, Bořivoj; DOSTÁLOVÁ, Růžena, a kol. Slovník řeckých spisovatelů. 2., přeprac. a dopl. vyd., V nakl. Leda vyd. 1. Praha : Leda, 2006. 663 s. ISBN 80-7335-066-1. S. 582. : „Ženská příjmení odvozená od jmen na -os, -as, -is (řec. feminina na -u, -a, -i)“). Mužský tvar priezviska je teda Paxinos.

[2] BLECH, Richard, ed. Encyklopédia filmu. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 1055 s. ISBN 80-215-0219-3. S. 930.

[3] PAXINÚ, Catina. In: Enciclopedia dello spettacolo 7 Mal – Perg. Roma : Unione Editoriale, 1975. Dostupné online. S. 1801.

[4] ttps://www.sansimera.gr/biographies/35

[pozn 1]

[1]

[2]

[3]