Kuvajt (štát)

Kuvajtský štát
Vlajka Znak
Národné motto: nie je
Štátna hymna: Watani al-Kuwait
Miestny názov
• dlhý	Dawlat al-Kuwait [slov. Daulat al-Kuvajt]
• krátky	Al-Kuwait [al-Kuvajt]
Hlavné mesto	Kuvajt 29°22′ S.š. 47°58′ V.d.
Najväčšie mesto	Salimíja
Úradné jazyky	arabčina
Štátne zriadenie hlava štátu predseda vlády	monarchia emir Mishal al-Ahmad al-Džábir as-Sabáh Ahmad al-Abdullah as-Sabáh
Vznik	19. jún 1961
Susedia	Irak, Saudská Arábia
Rozloha  • celková  • voda (%)	17 818 km² (152.)    km² (zanedbateľné %)
Počet obyvateľov  • odhad (2018)  • sčítanie (2005)  • hustota (2018)	4 563 969 (128.) 2 213 403 200,2/km² (61.)
Mena	kuvajtský dinár (KWD)
Časové pásmo  • Letný čas	(UTC+3) (UTC+4)
Medzinárodný kód	KWT / KW
Medzinárodná poznávacia značka	KT
Internetová doména	.kw
Smerové telefónne číslo	+9659
Gramotnosť: cca 80%

Mapa Kuvajtu

Pohľad na Kuvajt z vesmíru. Dobre viditeľná je aglomerácia hlavného mesta a južne ležiaca ropná ťažobná oblasť v provincii Al-Ahmad

Kuvajt, dlhý tvar Kuvajtský štát, je štát na Arabskom polostrove v juhozápadnej Ázii. Rozkladá sa na severozápadnom brehu Perzského zálivu a susedí so Saudskou Arábiou na juhu a na severe s Irakom.

Hlavné mesto je Kuvajt.

Dejiny

Územie dnešného Kuvajtu bolo ľuďmi osídlené už tisíce rokov pred Kr. V 18. storočí začali prichádzať osadníci z Arabského polostrova a vlády sa ujala jedna z prišlých rodín – Sabáhovia. Hospodárstvo tej doby bolo založené na love perál a obchode s ďalekými krajinami.

Koncom 19. storočia začali Sabáhovia nadväzovať úzke vzťahy s Veľkou Britániou, od čoho si sľubovali presadenie nezávislosti od Osmanskej ríše. Roku 1899 podpísal Mubarak Al-Sabáh zmluvu s Britániou, Kuvajt sa stal britským protektorátom s tým, že Briti sa postarajú o obranu a zahraničné veci, zatiaľ čo prenechajú Sabáhom vládu nad vnútornými záležitosťami. Ropa objavená v roku 1930, vo veľkom vyvážaná od roku 1945, znamenala úplnú zmenu spoločnosti. Po vyhlásení nezávislosti Kuvajtu roku 1961 vyhlásili irackí predstavitelia Kuvajt neoddeliteľnou súčasťou Iraku, pod tlakom ostatných arabských štátov a Veľkej Británie sa však svojich nárokov vzdali. V tom istom roku sa uskutočnili prvé voľby. Moc síce zostala pevne v rukách Sabáhov, ľud však získal vo vláde tiež svoju úlohu. Počas 60. a 70.rokov sa stal Kuvajt vedúcim, ale nie radikálnym, hlasom podporujúcim arabský nacionalizmus a právo Palestínčanov na svoju krajinu.

V Iracko-iránskej vojne 1980 až 1988 podporoval Kuvajt Irak, ale po skončení vojny sa vzájomné vzťahy oboch krajín zhoršili. Irak žiadal vymazanie svojho dlhu, ktorý mal u Kuvajtu za pomoc poskytnutú počas Iracko-iránskej vojny a obvinil Kuvajt, že presahuje kvótu OPEC a kradne tak ropu zo zásob ležiacich pod oboma krajinami. Roku 1990 došlo k obsadeniu Kuvajtu irackými jednotkami. Koaličná ofenzíva vedená zo Saudskej Arábie nasledujúceho roka vytlačila Iračanov von z krajiny, prevažná väčšina priemyslu, infraštruktúry a budov však bola zničená a zbierky múzeí, knižníc a laboratórií boli odvezené do Iraku. Od tej doby bola krajina znovu vybudovaná a je pod ochranou USA.

Prírodné podmienky

Väčšinu krajiny pokrýva plochá púštna krajina, mierne sa zvažujúca k severovýchodu. Stále vodné toky neexistujú, na ostrovoch pri severovýchodnom pobreží sa rozprestierajú soľné močiare. Ostrovy predstavujú významné útočisko ťažného vtáctva; ťažké škody na životnom prostredí však napáchalo zapálenie 749 ropných vrtov ustupujúcou irackou armádou v januári 1991. Podnebie je suché, ročné zrážky dosahujú sotva 75 až 150 mm, z čoho väčšina spadne v zime a na jar. Priemerné denné teploty sa pohybujú od 13 °C v januári po 35 °C v júli (popoludňajšie maximá v lete vystupujú na 45 °C). Nedostatok sladkej vody znemožňuje rozvoj poľnohospodárstva. Dodávku vody menším dielom zabezpečujú obmedzené podzemné zdroje (čiastočne brakická), hlavným spôsobom jej získavania je však odsoľovanie morskej vody alebo dovoz. Nie náhodou sú vodárenské veže dominantou kuvajtskej metropoly.

Ekonomika Kuvajtu

V roku 2019 sa počet obyvateľov Kuvajtu odhadoval na 4 420 100, pričom 70 % až 72 % z celkového počtu tvorili ľudia, ktorí nepochádzajú z Kuvajtu. V krajine žije a pracuje viac ako 3 100 000 zahraničných migrantov, z ktorých väčšina pochádzala z Ázie (dve tretiny z nich prišli z troch krajín: z Indie, Egypta a Bangladéša; ďalší pochádzajú z Filipín, Srí Lanky, Pakistanu, Libanonu, Egypta, Jordánska, Palestíny a Sýrie). Až 82 % celkovej pracovnej sily Kuvajtu tvoria migranti, pracujúci najmä v kuvajtských domácnostiach (upratovačky, kuchárky, vychovávateľky detí), v stavebníctve, v zdravotníckom sektore a v službách. Odhaduje sa, že 90 % pôvodných kuvajtských domácností zamestnáva aspoň jedného zahraničného domáceho pracovníka. Pracujúci migranti sú tiež slabo chránení pracovnými zákonmi a bezpečnostnými normami. Vo svete, najmä v západoeurópskych krajinách (Veľká Británia a Francúzsko), k roku 2019 žilo viac ako 200 000 Kuvajťanov.

Kuvajtský dinár je dlhodobo najhodnotnejšou menou na svete, v roku 2023 bola jeho hodnota okolo 3,3 USD (alebo 2,9 EUR).

Zaujímavosť

Na kuvajtskom ostrove Failaka, ležiacom cca 20 kilometrov od pevniny, realizujú od roku 2005 výskum osídlenia z doby bronzovej aj slovenskí archeológovia pod vedením Karola Pietu. Na ostrove sa po roku 2000 pred n.l. usadili pravdepodobne sumerskí obchodníci z mezopotámskeho mesta Ur. Osídlenie tak chronologicky spadá do obdobia Starobabylonskej ríše, ktoré zodpovedá našej staršej a strednej dobe bronzovej.

Iné projekty

Commons

Wikislovník

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kuvajt (štát)
• Wikislovník ponúka heslo Kuvajt (štát)

Externé odkazy

• Kuvajtsko-slovenská archeologická misia / Kuwaiti-Slovak Archaeological Mission (KSAM)