Lohengrin (Wagner)
Lohengrin Lohengrin | |
Lohengrin, rytier s labuťou | |
Vznik | |
---|---|
Hudba | Richard Wagner |
Libreto | Richard Wagner |
Predloha | Wolfram von Eschenbach:
|
Obdobie vzniku | 1845 – 1848 |
Premiéra | |
28. august 1850 Dvorné veľkovojvodské divadlo, Weimar | |
Informácie o predstavení | |
Jazyk | nemčina |
Počet dejstiev | 3 |
Miesto a čas diania | Antverpy, 10. storočie |
Približná dĺžka | cca 235 min.(4 hodiny) |
Pozri tiež Zoznam opier |
Lohengrin (nem. Lohengrin) je romantická opera nemeckého hudobného skladateľa Richarda Wagnera. Skladá sa z troch dejstiev a dej sa odohráva v Brabantskom vojvodstve, v prvej polovici 10.storočia. Opera má výrazný historický podtext a charakter historickej drámy. Zároveň sa považuje za Wagnerovu vrcholnú romantickú operu. Svetová premiéra sa konala 28. augusta 1850, v dvornom divadle veľkovojvodu vo Weimare, pod taktovkou známeho skladateľa Franza Liszta.
Námet a vízia Lohengrina
[upraviť | upraviť zdroj]Wagner sklamaný neúspechom Tannhäusera, celkom prepadol letargickej rezignácii. Bol si istý, že jeho Tannhäuser je vyníkajúca a chvályhodná opera, pričom jej jediná chyba je, že sa neprispôsobila tradičnému a značne konvenčnému pohľadu na operné umenie, ktorý prevládal v tej dobe. Pre Wagnera bolo veľmi trpkým poznaním, že verejnosť nedokáže presvedčiť len svojou hudbou, ale musí sa aj aktívne podieľať na presadzovaní svojej opernej formy. Wagnerov boj o uznanie jeho nového umenia, ktorý sa začal pred mnohými rokmi vrcholil. Wagner túžil byť pochopený a chcel, aby mu ľudia začali veriť. Preto bola Lohengrinovská tematika v tomto kritickom období jeho tvorby preňho veľmi vhodná. Skvostný rytier Lohengrin opustí svoju nadpozemskú ríšu, zriekne sa všetkých privilégií a prichádza k ľudu, lebo chce byť nimi pochopený. Aj Wagner žije vo vyšších sférach, ale dobrovoľne zostupuje k ľudu a túži po pochopení. A podľa slov samotného Wagnera Ak ma už niekto nedokáže pochopiť, nech mi aspoň verí.
Osoby
[upraviť | upraviť zdroj]Osoby | Postavenie | Hlas |
---|---|---|
Henrich Vtáčnik | Nemecký cisár | bas |
Lohengrin | rytier s labuťou | tenor |
Elsa von Brabant | sestra brabantského vojvodu | soprán |
Gottfried | Elsin brat, brabantský vojvoda | bas |
Friedrich von Telramund | Brabantský gróf a radca | baritón |
Ortrud | Telramundova žena | soprán |
Herold kráľa | bas | |
4 brabantskí šľachtici | tenor, tenor, bas, bas |
Saskí, durínski a brabantskí grófi a šľachtici, muži a ženy rôznych stavov, stráže
Scénografia
[upraviť | upraviť zdroj]- 1.dejstvo - Lúka pri brehu rieky Scheldy
- 2.dejstvo - Rytierska sála na starom hrade v Antverpách
- 3.dejstvo
- 1. Elsina svadobná komnata
- 2. Breh Sheldy, Antverpy
Dej
[upraviť | upraviť zdroj]1. Dejstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Cisár nemeckej ríše Henrich Vtáčnik prišiel do brabantského vojvodstva požiadať o vojenskú pomoc proti kočovným Maďarom, ktorí práve vtrhli na územie ríše. Krajinu však našiel rozorvanú vnútornými rozbrojmi. Krajina je bez vládcu a každý sa v nej snaží uzurpovať moc.
Ako najvyšší sudca musí rozsúdiť spor medzi Friedrichom, grófom Telramundom a Elsou, dcérou zosnulého vojvodu. Telramund na kráľov rozkaz prednesie svoju obžalobu proti Elze : obviňuje ju z bratovraždy a z tajného hriešneho pomeru s nejakým mužom, z ktorého chce urobiť vládcu Brabantu. Telramund, hoci ho Elzin otec určil za jej manžela, sa jej nato s hrôzou vzdal a rýchlo sa oženil s dcérou frízskeho kniežaťa Ortrudou. Teraz si neoprávnene robí nárok na brabantský trón. Kráľ nariadi začať súd. Dá si predvolať Elzu. Už jej nevýslovne čistý, ušľachtilý zjav dokazuje nezmyselnosť strašného obvinenia. Na kráľovu výzvu, aby sa bránila, rozpovie, že vo sne videla rytiera, ktorý prisľúbil, že jej príde pomôcť. Elza verí, že teraz príde a obháji jej česť.
Na kráľov rozkaz Heroldi vyhlásia Boží súd. Telramund chce sám bojovať za svoju vec, Elsou očakávaný rytier však neprichádza. Na Elsinu prosbu kráľ povolí ešte jedno vyhlásenie, ale opäť bez výsledku. Elza vo vrúcnej modlitbe vzýva Boha, aby sa jej zastal. Tu nastane na brehu rieky rozruch : v diaľke sa zjaví čln, ťahaný labuťou. Na ňom stojí neznámy rytier v striebornom brnení a za jasotu všetkých vystúpi na breh. Je to Elsou očakávaný rytier z jej snov, ktorý prišiel bojovať za jej česť. Elza mu hneď ponúkne svoju ruku i brabantský trón.
Rytier má však jednu podmienku : nikdy sa nesmie opýtať na jeho meno, pôvod a stav. Na jeho opätovnú otázku odpovie Elza dvojnásobným šťastným áno. Lohengrinovou odpoveďou je vyznanie lásky. Napokon sa po slávnostných obradoch začne boží súd. V zápase Lohengrin jediným úderom zrazí Telramunda, ale daruje mu život. Ľud búrlivo oslavuje Elzu a Lohengrina, svojho nového vladára.
2. Dejstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Je noc. V hrade oslavujú Lohengrinovo víťazstvo. Na schodoch hradného kostola sedia opustení štvanci - Ortrud a Telramund. Telramund je zničený, zúfa nad svojou porážkou a svojej žene vyčíta, že na jej nahováranie sa pripravil o česť. To však netuší, že Ortrudina nenávisť a tajné čierne čary, ktorým podľahla sú pôvodom všetkého zla a on sám je len obyčajným nástrojom jej pomsty, ktorú prisahala Else a jej rodu, ktorý dávno v minulosti pripravil jej frízsky rod o vládu nad Brabantom.
Ona to bola, čo Elsinho brata Gottfrieda začarovala na labuť, Telramundovi však povedala, že na vlastné oči videla, ako Elza svojho brata utopila. Ona pomocou čiernej mágie predpovedala svojmu mužovi, že ich potomkovia budú opäť vládnuť v Brabantsku. Iba zjavenie tajuplného rytiera prekazilo jej diabolský plán na získanie moci. Ale už má nový plán a získava preň aj svojho muža. Cudzinca treba poraziť na jeho jedinom zraniteľnom mieste a tým je jeho tajné meno a neznámy pôvod. Telramund ho má verejne obviniť, že nezvíťazil s pomocou božou, ale s diablovým vnuknutím. Ortrud sa zase pokúsi vyprovokovať Elzu, aby svojmu mužovi položila zakázanú otázku.
Elsa vyjde na terasu svojej komnaty a Ortrud sa k nej plíživo prihovára. Podarí sa jej vzbudiť Elzin súcit.Elza vo svojom šťastí neznesie vedomie, že kvôli nej, hoc bez jej viny, niekto trpí. Sama schádza po schodoch po Ortrud a vpustí ju dnu do hradu. Ortrud vzýva starých bohov Odina a Thora, aby jej pomohli dovršiť pomstu. Elza pozýva Ortrud na zajtrajší svadobný obrad v kostole. Ortrudino pokrytecké varovanie, aby ju Lohengrin neopustil práve tak náhle, ako prišiel, v jej šťastnom srdci nenájde ozvenu.
Na svitaní je Telramund verejne daný do kliatby a vypovedaný z krajiny. Elza prichádza v sprievode žien do katedrály. Na schodoch jej však Ortrud zastúpi cestu a žiada pri vstupe do chrámu prednosť pred Elsou - lebo ako Telramundova žena, hoc boli neprávom odsúdený, sú stále šľachtici. Ortrud kričí: Kto však vie, kto je ten záhadný cudzinec a prečo nechce prezradiť svoje meno, pôvod a stav ? Až príchod kráľa a Lohengrina skončí nechutnú scénu. Tu však vystúpi Telramund a vyhlási boží súd za neplatný, obviní Lohengrina z čarodejníctva a žiada, aby povedal svoje meno. Lohengrin však na túto otázku musí odpovedať len Elze. Elzina láska bola silnejšia ako pochybnosť zasiata do jej duše. Odpoveď od neho nežiadala. Sprievod napokon Telramundovcov ignoruje a odoberie sa do kostola na sobáš.
3. Dejstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Kráľ a šľachtici privádzajú novomanželov do svadobnej komnaty a po slávnostných obradoch ich nechávajú osamote. V prvom intímnom rozhovore, odkedy sa poznajú, hovoria Elza a Lohengrin o svojej láske. Ale Elzino šťastie kalí myšlienky, že svojho milovaného nikdy nebude môcť nazvať jeho pravým menom. Lohengrin sa jej snaží odviesť myšlienky, ale Elzin nepokoj sa stupňuje. Trýzni ju strach, že ich zväzok nebude trvalý, že od nej odíde do tajuplnej ríše, z ktorej prišiel.Márne ju Lohengrin prosí, napomína a varuje. Elza musí mať predsa len istotu, nech by ju to stálo aj život. Vyriekne osudnú otázku. Vtom vtrhne nachystaný Telramund s vytaseným mečom, ale Lohengrin ho premôže. Elze káže pripraviť sa, aby mohli okamžite predstúpiť pred kráľa. Tam chce odpovedať aj jej zakázanú otázku.
Na druhý deň sa pri brehu Scheldy zhromaždí vojsko. Prinesú Telramundovo mŕtve telo a Lohengrin pred kráľom vysvetlí jeho smrť. Potom smúti nad Elzou, lebo nedodržala sľub otázky. A tak odhalí svoje tajomstvo - je jedným z rytierov, ktorí strážia svätý grál, ktorých poslaním je, aby nepoznaní svetom pomáhali nevinne ukrivdeným. Napokon, ak odhalia svoju totožnosť, nesmú viac ostať medzi ľuďmi. Už nič nepomôže, ani Elzine zúfalé prosby. Prichádza labuť, ktorá ho má zaviesť späť domov na hrad Montsalvat a k jeho otcovi Parsifalovi. Lohengrin však zdrví Elzu ďalším odhalením. Ak by totiž mohol rok stráviť nepoznaný po jej boku, nielen, že by s ňou ostal navždy, ale svätý grál by jej vrátil aj brata. Ortrud omámená víťazstvom, v nekonečnom smiechu prezradí, že Lohengrinova labuť je začarovaný Elzin brat. Tento predčaný odchod zabráni jeho vyslobodeniu. Avšak Lohengrinova modlitba, prednesená v dramatickom vypätí, skalí víťazstvo zla. Lohengrin použije všetku svoju čarovnú moc, nadobudnutú z modlitby, aby vyslobodil Elzinho brata a potom ho určí za nového vládcu Brabantu. Na konci opery sa z výšky znesie biela holubica a miesto labute odtiahne čln s Lohengrinom. Elza klesá od vypätia mŕtva na zem.
Najznámejšie skladby
[upraviť | upraviť zdroj]- Predohra k opere (Vorspiel zum 1. Akt)
- Elsino vyznanie (Einsam in trüben Tagen)
- Lohengrinov príchod (Nun sei bedankt mein lieber Schwan)
- Modlitba cisára Heinricha - originálny historický prepis skutočnej modlitby cisára Henricha Vtáčnika (Mein Herr und Gott)
- Symfonické zobrazenie Elsinej cesty do katedrály
- Predohra k III.dejstvu (Vorspiel zum 3. Akt)
- Svadobný sprievod do slávnostnej komnaty - svetoznámy svadobný pochod (Treulich geführt ziehet dahin)
- Lohengrinova ária zakázanej otázky (Im fernen Land)
Výber z diskografie
[upraviť | upraviť zdroj]Dirigent | Orchester | Sólisti | Rok nahratia | Vydavateľstvo/rok vydania |
André Cluytens | chór a orchester Bayreuthského festivalu | Sandor Konya, Leonie Rysanek, Astrid Varnay, Ernest Blanc | 1958 | EMI Classics |
Wolfgang Sawallisch | chór a orchester Bayreuthského festivalu | Jess Thomas, Anja Silja, Astrid Varnay, Ramon Vinay | 1962 (live) | Decca |
Rafael Kubelík | chór a orchester Bavorského rozhlasu | James King, Gundula Janowitz, Gwyneth Jones, Thomas Stewart | 1971 | Deutsche Grammophon |
Herbert von Karajan | Berlínski filharmonici | René Kollo, Anna Tomowa-Sintow, Dunja Vejzovic, Siegmund Nimsgern | 1983 | EMI Classics |
Sir Georg Solti | Orchester Wiener Staatsoper | Plácido Domingo, Jessye Norman, Eva Randova, Siegmund Nimsgern | 1985 | Decca |
Claudio Abbado | Viedenskí filharmonici | Siegfried Jerusalem, Cheryl Studer, Waltraud Meier, Kurt Moll | 1994 | Deutsche Grammophon |