Preskočiť na obsah

Santiago (Čile)

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Santiago
(Santiago de Chile)
Hlavné mesto Čile
Vlajka
Erb
Štát Čile Čile
Súradnice 33°27′J 70°40′Z / 33,450°J 70,667°Z / -33.450; -70.667
Rozloha 641,4 km² (64 140 ha)
 - okresu 15 403,2 km² (1 540 320 ha)
Obyvateľstvo 6 158 080 (2015)
 - okresu 7 314 176
Hustota 9 601 obyv./km²
 - okresu 475 obyv./km²
zalozenie 12. februára 1541
Primátor Claudio Orrego (PDC)
Časové pásmo UTC-4
 - letný čas UTC-3
Poloha mesta v rámci Čile
Poloha mesta v rámci Čile
Wikimedia Commons: Santiago de Chile
Webová stránka: https://www.gobiernosantiago.cl/
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Santiago alebo Santiago de Chile je hlavné a najväčšie mesto Čile, zároveň je to jedno z najväčších miest amerického svetadielu[1]. Je to centrum najväčšej a najhustejšie obývanej oblasti v Čile. Mesto sa celé nachádza v centrálnom údolí krajiny v nadmorskej výške zhruba 567 metrov nad hladinou mora. Santiago sa nachádza v regióne hlavného mesta, tiež nazývaného XIII. región. V meste žije 6 158 080 obyvateľov, v rámci metropolitnej oblasti až 7 314 176 obyvateľov[2], táto je nazývaná tiež Gran Santiago, teda Veľké Santiago[3].

Santiago bolo založené 12. februára 1541 a je hlavným mestom Čile už od koloniálnych čias[4]. Je sídlom hlavných vládnych inštitúcií krajiny, zároveň je administratívnym, obchodným, kultúrnym a finančným centrom Čile. Avšak niektoré vládne a vojenské inštitúcie ako napríklad čilský parlament sa nachádzajú v meste Valparaíso, ktoré je od hlavného mesta vzdialené približne 120 kilometrov[5].

Napriek tomu, že Santiago je koncipované ako jednotná mestská aglomerácia, nepredstavuje jednotnú administratívnu jednotku. Je tvorené z 37 komún (obcí), z ktorých je 26 v rámci mestského okruhu a 11 je čiastočne mimo neho. Väčšina mesta sa nachádza v provincii hlavného mesta, no niektoré jeho časti sa nachádzajú aj v susedných provinciách. Santiago je 6. najľudnatejšia metropolitná oblasť a 7. najľudnatejšie mesto v Latinskej Amerike[6].

Santiago patrí medzi najrozvinutejšie mestá v Latinskej Amerike, hlavne v sociálnych, ekonomických a environmentálnych faktoroch. Zároveň je hodnotené ako druhé najkonkurencieschopnejšie mesto v Latinskej Amerike po brazílskom São Paule, má tretiu najvyššiu kvalitu života a patrí medzi najbezpečnejšie mestá na kontinente[7].

Názov a jeho využitie

[upraviť | upraviť zdroj]

V Čile existuje viacero subjektov, ktoré nesú meno "Santiago", čo však vyvoláva v krajine zmätočné situácie. Tzv. Komúna Santiago býva niekedy označovaná za centrum alebo centrálne Santiago. Je to územná jednotka, ktorá zahŕňa v podstate historickú časť mesta, ktorá bola postavená ešte počas koloniálneho obdobia. Táto komúna je spravovaná Mestom Santiago, na jej čele stojí starosta a je to zároveň časť Provincie Santiago, na čele ktorej zas stojí provinčný guvernér. Provincia Santiago administratívne spadá pod Región hlavného mesta Santiago na čele ktorého stojí intendant. Napriek týmto klasifikáciám, keď je používaný termín "Santiago" bez bližšieho popisu, resp. upresnenia, tak sa spravidla jedná o tzv. Gran Santiago, teda Veľké Santiago, teda mestskú oblasť, ktorá zahŕňa Komúnu Santiago, Provinciu Santiago, ako aj niektoré časti susedných provincií[3].

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Predkoloniálna história

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasné archeologické nálezy ukazujú, že územie, na ktorom sa nachádza Santiago bolo obývané už v 10. tisícročí pred Kr. Jednalo sa predovšetkým o kočovných lovcov a zberačov, ktorí cestovali z pobrežia do vnútrozemia a hľadali tzv. Guanako, čo je druh Lamy. Okolo roku 800 sú doložené prvé trvalejšie obývané usadlosti, v ktorých sa miestni obyvatelia venovali poľnohospodárstvu, hlavne pestovaniu kukurice, zemiakov a fazule a domestikácii Lám. Sídla založené v tejto oblasti boli obývané kmeňmi Indiánov menom Picunches (čo v ich jazyku znamenalo Severný ľud, resp. Severní ľudia) a Promaucaes (čo v jazyku miestnych Indiánov znamenalo divoký nepriateľ)[8]. Tieto sídla sa následne v priebehu 15. storočia stali súčasťou ríše Inkov. Inkovia v oblasti vytvorili nové sídla na základe svojej filozofie presídľovania zvanej "Mitimaes", kedy nútene presídľovali rôzne etniká naprieč celou svojou ríšou a vytvárali z nich nové zmiešané sídla na územiach, ktoré ovládali. Takéto sídla sa nachádzali aj v centre súčasného Santiaga a mali slúžiť ako základ pre neskoršiu inkskú expanziu smerom na juh, kde mal podľa ich plánu pokračovať tzv. inkský chodník. Plány Inkov na územnú expanziu však aj z dôvodu neskorších udalostí nevyšiel[9].

Príchod Španielov a založenie mesta

[upraviť | upraviť zdroj]
Maľba zobrazujúca založenie mesta v roku 1541.

Španielsky conquistador Francisco Pizarro vyslal 13. decembra 1540 z mesta Cusco (súčasné Peru) expedíciu na čele s conquistadorom Pedrom de Valdiviom, aby dosiahla údolie Mapocho. Členovia expedície sa utáborili na svahoch vrchu Tupahue a postupne začali nadväzovať kontakt s miestnymi domorodcami. Valdivia neskôr povolal náčelníkov miestnych domorodcov do parlamentu, kde im vysvetlil svoj zámer vytvoriť mesto v mene španielskeho kráľa Carlosa I., ktoré by sa stalo sídlom jeho guvernerátu Nueva Extremadura. Domorodci akceptovali zámer a dokonca navrhli, aby bolo nové mesto založené na malom ostrove medzi dvoma vetvami rieky hneď vedľa malého vrchu zvaného Huelén[10].

12. februára 1541 Pedro de Valdivia oficiálne založil mesto, ktorému dal názov Santiago del Nuevo Extremo, teda Santiago Novej Extremadury. Meno dostalo mesto na počesť Svätého Jakuba z Compostely, ktorý bol patrónom Španielska. Vrch Huelén bol následne premenovaný na Cerro Santa Lucía, teda Vrch Svätej Lucie. Valdivia poveril návrhom rozmiestnenia mesta majstra staviteľa Pedra de Gamboa, ktorý navrhol územný plán mesta[11]. V centre mesta navrhol Gamboa námestie Plaza Mayor (v súčasnosti nazývané už Plaza de Armas de Santiago), okolo ktorého boli vybrané pozemky pre katedrálu a sídlo guvernéra. Celkom bolo postavených osem obytných blokov zo severu na juh a desať od východu na západ. Každý blok bol poskytnutý osadníkom, ktorí tu postavili domy z bahna a slamy[12].

Valdivia o mesiac neskôr odišiel na juh spolu s vojenskými jednotkami, nakoľko začínala vojna o Arauco[13]. Santiago zostalo nechránené. Indiáni z kmeňa Michimalonco využili túto situáciu a zaútočili na nové mesto. 11. septembra 1541 bolo mesto zničené Indiánmi, no 55 členov španielskej posádky bránilo pevnosť. Obrana bola organizovaná conquistadorkou Inés Suárez, milenkou Valdiviu. Keď si uvedomila, že obrana bola prekonaná, nariadila popravu všetkých zajatých Indiánov a ich hlavy prikázala napichnúť na koly a niekoľko hláv hodiť na útočiacich domorodcov. Keď Indiáni videli, čo sa stalo, od hrôzy skončili útok a rozptýlili sa po okolí[14]. Mesto bolo pomaly obnovené a prestavané a to s dôrazom na novozaložené mesto Concepción, kde bol vytvorený v roku 1565 regionálny najvyšší súd (Real Audiencia de Concepción). Avšak mestu Concepción hrozili stabilne útoky zo strany domorodých obyvateľov, navyše bolo poškodené zemetrasením, čo pomohlo rozhodnutiu presťahovať najvyšší súd definitívne do Santiaga v roku 1607. Tým bolo opätovne Santiago potvrdené ako hlavné mesto celého regiónu[15].

Koloniálne Santiago

[upraviť | upraviť zdroj]
Plán mesta z 18. storočia.
Most Calicanto cez rieku Mapocho prepojil obe časti mesta.

Napriek tomu, že na začiatku svojej existencie čelilo Santiago permanentnej hrozbe trvalého zničenia, bolo ohrozované Indiánmi, zemetraseniami a sériou záplav, začalo mesto rapídne rásť. Zo 126 obytných blokov navrhnutých Gamboaom, bolo 40 už obsadených, súčasne sa v roku 1561 položil základný kameň pre stavbu novej katedrály a v roku 1572 stavbu kostola San Francisco[16]. Tieto stavby boli stavané z nepálenej tehly a kameňa. Okrem stavby dôležitých budov sa mesto rozvíjalo aj tým, že okolité kraje boli zaplnené množstvom hospodárskych zvierat.

Séria prírodných katastrof narušila rozvoj mesta počas 60. a 70. rokov 17. storočia. V roku 1575 vypukla v meste epidémia kiahní[17], v rokoch 1590, 1608 a 1618 sa vyliala blízka rieka Mapocho a 13. mája 1647 postihlo mesto zemetrasenie, pri ktorom zahynulo viac ako 600 ľudí a ďalších 5 000 bolo zranených. Avšak tieto katastrofy nezastavili rast mesta. Všetka moc v krajine bola sústredená na námestí Plaza de Armas de Santiago (pred tým Plaza Mayor)[18].

V roku 1767 zahájil Luis Manuel de Zañartu jednu z najdôležitejších architektonických prác od začiatku koloniálnej éry, keď začala stavba mostu Calicanto. To umožnilo prepojenie mesta s osadou La Chimba, ktorá sa nachádzala na severnom brehu rieky Mapocho[19]. Súčasne začala výstavba nábrežia, ktoré by zabránilo vylievaniu rieky. V roku 1780 najal guvernér Agustín de Jáuregui talianskeho architekta Joaquína Toescu, ktorý sa podieľal na viacerých významných projektoch, napríklad navrhol fasádu Metropolitnej katedrály, ďalej Palacio de La Moneda, kanál San Carlos a finálnu výstavbu nábreží počas vlády guvernéra Ambrosia O'Higginsa. Tieto dôležité projekty bolo hotové v roku 1798. Guvernér Ambrosio O'Higgins tiež dohliadal na otvorenie cesty do Valparaísa v roku 1791, ktorá prepojila hlavné mesto s hlavným prístavom krajiny[20].

Hlavné mesto republiky

[upraviť | upraviť zdroj]
Mesto v roku 1860.

18. septembra 1810 bola v Santiagu vyhlásená Prvá vládna chunta, čím sa začal proces nezávislosti Čile. Mesto sa stalo hlavným mestom nového národa, no bolo ohrozované viacerými udalosťami, predovšetkým blízkymi vojenskými akciami. Hoci niektoré inštitúcie, ako škola Instituto Nacional či Národná knižnica, boli zriadené v tomto období (ktoré sa nazývalo "Patria Vieja", teda stará domovina), boli následne zatvorené po porážke bojovníkov za nezávislosť v bitke pri meste Rancagua v roku 1814[21]. Kráľovská vláda tak trvala až do roku 1817, keď tzv. Ejército de los Andes, teda Andská armáda vyhrala bitku pri Chacabuco a obnovila nezávislú vládu v Santiagu. Andská armáda bola vojenská jednotka zriadená na území Spojených provincií La Platy (súčasná Argentína) za účelom oslobodenia Čile od Španielska[22]. Toto víťazstvo však nebolo také jednoznačné, aby Španielov donútili odísť, navyše Španieli zaznamenali niekoľko vojenských úspechov a mierili do Santiaga. Ich snahy však boli definitívne zastavené pri rieke Maipo, kde sa 5. apríla 1818 odohrala bitka pri Maipú, v ktorej jednoznačne vyhrali bojovníci za nezávislosť[23].

Po konci vojny bol jeden z lídrov boja za nezávislosť Bernardo O'Higgins vyhlásený za diktátora a podobne ako jeho otec Ambrosio O'Higgins, začal pracovať na viacerých dôležitých projektoch v Santiagu[24]. Počas tohto obdobia, nazývaného tiež "Patria Nueva" (teda nová domovina), boli otvorené všetky inštitúcie, ktoré španielska vláda zatvorila. Bol otvorený cintorín Cementerio General de Santiago, boli dokončené stavebné práce na kanáli San Carlos a južná vetva rieky Mapocho, známa ako La Cañada, bola vysušená a premenená na ulicu, teraz známu ako Avenida Libertador General Bernardo O'Higgins. 19. novembra 1822 a 20. februára 1835 zasiahli mesto dve nové zemetrasenia. Avšak ani tieto dve katastrofy veľmi nepribrzdili rast mesta. V roku 1820 malo Santiago už 46 000 obyvateľov, kým v roku 1854 sa populácia rozrástla na viac ako 69 tisíc ľudí. V roku 1865 prebehlo sčítanie ľudu, ktoré zaznamenalo už 115 337 obyvateľov mesta. Tento výrazný nárast bol výsledok rastu predmestí na juhu a západe hlavného mesta a v časti La Chimba, čo bola štvrť so starými nehnuteľnosťami, ktoré existovali v oblasti. Rast predmestí znamenal koniec tradičnej šachovnicovej štruktúry mesta, ktorá bola navrhnutá počas jeho predchádzajúceho rozvoja[25].

19. storočie

[upraviť | upraviť zdroj]
Plán mesta z roku 1895.

Počas týchto rokov republikánskej éry boli otvorené inštitúcie ako Universidad de Chile, pedagogická škola, škola umení, Quinta Normal, ktorá zahŕňala Múzeum výtvarného umenia (v súčasnosti Múzeum vedy a techniky), či Národné múzeum prírodnej histórie. Vytvorené primárne pre vyučovanie, boli príkladom vtedajšieho verejného plánovania[26]. V roku 1851 prepojil hlavné mesto s prístavom Valparaíso prvý telegrafný systém. Nový impulz v mestskom rozvoji Santiaga sa uskutočnil počas éry tzv. "Liberálnej republiky" a správy starostu Benjamína Vicuña Mackennu[27]. Medzi hlavné projekty tejto éry patrilo prerobenie vrchu Santa Lucia, ktorý napriek tomu, že sa nachádzal v centre mesta, bol v zlom stave. Snahu o transformáciu Santiaga dokladá začiatok stavby Camino de Cintura, čo bola cesta obkolesujúca celé mesto. Rozvoj ulice Avenida Libertador General Bernardo O'Higgins ju premenil na hlavnú mestskú ulicu[28].

Taktiež bol v tejto dobe otvorený Parque O'Higgins (1873), ktorý bol inšpirovaný európskymi krajinnými prácami. Už krátko po svojom otvorení sa park stal pamätihodnosťou Santiaga vďaka svojim veľkým záhradám a jazerám. V tomto období bola tiež otvorená opera Teatro Municipal de Santiago a dostihová dráha Club Hípico de Santiago. V roku 1875 sa v meste uskutočnila medzinárodná výstava[29].

Santiago sa taktiež stalo centrom národného železničného systému. Prvá železničná trať bola v meste otvorená dňa 14. septembra 1857 na stanici Estación Central de Santiago. Už na stálo bola táto stanica otvorená od roku 1884. Železnica prepojila Santiago s mestom Valparaíso, taktiež s regiónmi na severe a juhu Čile. Ulice v meste boli vydláždené a v roku 1875 tu bolo až 1 107 železničných vozňov, pričom 45 000 ľudí používalo denne električkovú sieť[30].

Začiatok 20. storočia

[upraviť | upraviť zdroj]
Námestie Plaza de Armas de Santiago v roku 1906.

S novým storočím získalo mesto novú skúsenosť so zmenami súvisiacimi s rozvojom priemyslu. Valparaíso, ktoré bolo do vtedy ekonomické centrum krajiny postupne strácalo svoju pozíciu v prospech Santiaga. Už v roku 1895 bolo 75% národnej výroby situované v hlavnom meste. V roku 1910 opustili hlavné banky a obchody v krajine Valparaíso a presunuli svoje sídla do centra Santiaga. Uzákonenie o autonómnych mestách povolilo mestám vytvárať rôzne územné celky okolo vtedajšieho departmentu Santiago s cieľom zlepšenia lokálneho vládnutia[31]. Začalo sa dlhé obdobie rozvoja vrchu San Cristóbal. V roku 1903 tam bolo otvorené observatórium a nasledujúci rok začala stavba 14 metrov vysokej sochy Panny Márie, ktorá je do súčasnosti viditeľná z rôznych častí mesta. Avšak svätyňa, ktorá je jej súčasťou nebola hotová ďalšie desaťročia[32].

V roku 1910 sa uskutočnili oslavy 100. výročia nezávislosti Čile, zároveň sa uskutočnili viaceré významné urbanistické projekty. Železničná sieť bola rozšírená aj do nových predmestí a na severe mesta bola postavená nová železničná stanica Estación Mapocho[33]. Na južnej strane rieky Mapocho bol otvorený Parque Forestal, zároveň boli postavené nové budovy ako Museo Nacional de Bellas Artes, škola Internado Nacional Barros Arana a knižnica Biblioteca Nacional de Chile. V tomto období bola spustená aj kanalizácia, ktorá pokrývala až 85% mesta[31].

V roku 1920 bolo vykonané sčítanie ľudu, pri ktorom už malo Santiago 507 296 obyvateľov, čo predstavovalo 13.6% Čile. To predstavovalo nárast populácie o 52% od posledného sčítania v roku 1907. Tento nárast bol z dôvodu príchodu množstva farmárov z juhu krajiny, ktorí do Santiaga prišli za prácou v továrňach a stavbu železničného systému. Noví obyvatelia sa však sústreďovali predovšetkým na predmestiach Santiaga, než priamo v meste samotnom. V tomto období došlo k premene centra mesta na komerčné, finančné a administratívne centrum mesta a krajiny. Na významnej ulici Paseo Ahumada bolo vybudovaných množstvo nových podnikov. Neskoršie projekty zahájili stavbu rôznych modernistických budov pre založenie kancelárií ministerstiev a iných vládnych úradov, čím začala výstavba stredne vysokých budov[34].

Tradiční obyvatelia centra mesta sa začali presúvať do vidieckych oblastí v okolí Santiaga ako Providencia a Ñuñoa, v ktorých žila miestna oligarchia a prisťahovalci z Európy. Moderná doba dorazila do mesta s príchodom prvých divadiel, rozvojom telefónnej siete a otvorením letiska Los Cerrillos v roku 1928. Ekonomický rast počiatku 20. storočia vrátane technologického rozvoja kontrastoval s bývaním a životom nižších sociálnych tried. Rast z predchádzajúcich dekád viedol k bezprecedentnému polulačného rastu, ktorý začal v roku 1929[35].

Veľké Santiago

[upraviť | upraviť zdroj]
Veľké Santiago v roku 1965.

Veľká hospodárska kríza spôsobila kolaps nitrátového priemyslu na severe a zanechala po sebe až 60 000 nových nezamestnaných. To prispelo k poklesu exportu poľnohospodárskych produktov, čoho výsledkom bolo až 300 000 nezamestnaných v celej krajine. Toto veľké množstvo nezamestnaných videlo Santiago a jeho priemysel ako svoju jedinú šancu na lepší život. Do mesta tak prišlo veľké množstvo prisťahovalcov, ktorí často iba prežívali na uliciach, keďže nájsť prácu bolo náročné. Mestom sa začali šíriť choroby ako tuberkulóza, ktoré si vyžiadali životy stoviek bezdomovcov. Nezamestnanosť a životné náklady sa dramaticky zvýšili, zatiaľ čo mzdy obyvateľov mesta klesali[35].

Situácia sa zmenila iba o niekoľko rokov neskôr s novým priemyselným boomom, ktorý bol podporovaný vládnou organizáciou "Corporación de Fomento de la Producción de Chile" a rozšírením štátneho aparátu od konca 30. rokov 20. storočia[36]. V tejto dobe strácala vyššia trieda svoj vplyv a moc v prospech strednej triedy tvorenej obchodníkmi, či úradníkmi. V tejto súvislosti sa začal rozvoj populácie strednej a nižšej spoločenskej triedy, kým vyššia trieda sa presúvala do predmestí Santiaga. Výlety starej bohatej triedy do parkov Cousino a Alameda stratili svoju prestíž po otvorení rôznych zábavných miest, napríklad štadióna Estadio Nacional de Chile v roku 1938[37].

Národný futbalový štadión sa po vojenskom prevrate stal miestom, kde chunta umiestnila 40 000 svojich odporcov.

V nasledujúcich dekádach pokračoval rast Santiaga v nezmenenej miere. V roku 1940 už žilo v meste 952 075 ľudí. V roku 1952 vzrástlo toto číslo až na 1 350 409 obyvateľov a sčítanie obyvateľov v roku 1960 napočítalo 1 907 378 obyvateľov mesta. Tento rast bol výsledkom urbanizácie vidieckych predmestí Santiaga, kde sa udomácnili rodiny strednej a nižšej spoločenskej triedy. V roku 1930 mala mestská oblasť 6 500 hektárov, v roku 1960 už 20 900 hektárov a v roku 1980 až 38 296 hektárov[31]. Obyvateľstvo sa však sústreďovalo hlavne na predmestiach a centrum mesta tak dostalo viac priestoru pre rozvoj obchodu, bankovníctva a štátnej správy. Regulácia rastu počtu obyvateľov sa začala realizovať až v 60. rokoch 20. storočia, keď sa vytvorili plány pre vytvorenie Veľkého Santiaga (Gran Santiago), ktoré by odrážali lepšie novú realitu oveľa väčšieho mesta. V roku 1958 bol vydaný tzv. Interkomunálny plán Santiaga. Tento stanovil limit mestskej oblasti na 38 600 hektárov a maximálnu populáciu 3 260 000 obyvateľov. Zároveň predpokladal budovanie nových veľkých ulíc, ako napríklad Avenida Circunvalación Américo Vespucio či Ruta 5 a rozšírenie priemyselných plôch[38].

Organizácia Majstrovstiev sveta vo futbale 1962 dala nový impulz pre implementáciu plánov pre zlepšenie mesta. V roku 1966 bol otvorený park Parque Metropolitano de Santiago na vrchu San Cristóbal[39], zároveň sa začali likvidovať chudobné časti mesta a budovať nové domy. V roku 1972 bolo postavené kongresové a kultúrne centrum Centro Cultural Gabriela Mistral. V roku 1967 bolo otvorené nové Medzinárodné letisko Artura Merina Beníteza a po rokoch diskusií v roku 1969 začala výstavba metra. Prvá fáza bola otvorená už v roku 1975. Metro sa postupne stalo jednou z najprestížnejších stavieb v meste. Výstavba telekomunikačnej infraštruktúry bola v tejto dobe tiež významným rozvojovým projektom. Jej symbolom sa stala televízna veža Torre Entel, ktorá bola postavená v roku 1974 a na dve desaťročia bola najvyššou stavbou v Čile[40]. Po vojenskom prevrate v roku 1973 sa k moci dostala vojenská chunta na čele s generálom Augustom Pinochetom. Z tohto dôvodu sa v meste neudiali žiadne väčšie stavebné zmeny do 80. rokov, keď vláda prijala neoliberálny ekonomický model. V roku 1979 bol prijatý hlavný územný plán. Mestská oblasť bola rozšírená až na 62 000 hektárov pre potreby rozvoja realitného trhu. Vďaka tomu sa v nasledujúcich rokoch znova rapídne zvýšila populácia mesta. V roku 1985 postihlo mesto silné zemetrasenie. Hoci v meste bolo následkom zemetrasenia iba niekoľko obetí, veľa ľudí prišlo o svoje domovy[41].

21. storočie

[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatok prechodu k demokracií v roku 1990 bol v meste v znamení prekonania počtu 3. miliónov obyvateľov, z čoho väčšina žila na juhu mesta, predovšetkým v časti La Florida, nasledovanou časťami Puente Alto a Maipú. Rozvoj realitného trhu bol v znamení stavieb obytných domov pre rodiny strednej triedy. Naopak bohatšie rodiny sa presúvali do predhorí nazývaných Barrio Alto. Aj keď sa počet chudobných obyvateľov znižoval, zostal silný rozdiel medzi mestom a mestskými chudobnými štvrťami. Ulica Avenida Providencia sa stala najdôležitejšou komerčnou časťou mesta na východnej strane[42]. Rozvoj sa rozšíril aj do časti Barrio Alto, ktorá sa tak stala veľmi atraktívnou lokalitou pre výstavbu drahých projektov. V oblasti bolo založených viacero veľkých spoločností a finančných korporácií, čo znamenalo výstavbu moderného finančného centra mesta, ktoré dostalo spoločné pomenovanie Sanhattan. Odchod viacerých spoločnosti do Barrio Alto a výstavba obchodných centier po celom meste vyvolali krízu v centre mesta. Aby sa pretvorila táto oblasť, bolo veľa ulíc v centre mesta pretvorených na pešie zóny[43].

Mesto začalo čeliť sérií problémov vytvorených neorganizovaným rastom. Znečistenie ovzdušia dosiahlo kritickú hranicu hlavne počas zimných mesiacov, pričom smog sa v tomto období usádzal nad mestom. Vládne orgány z tohto dôvodu prijali viacero opatrení na zníženie priemyselného znečistenia a zaviedli reštrikcie pre používanie motorových vozidiel. S tým súvisí aj neustále rozširovanie metra, kedy medzi rokmi 1997 a 2006 boli otvorené tri nové linky v juhovýchodnej časti mesta. Nové rozšírenie do časti Maipú bolo uskutočnené v roku 2011. Tým dosiahla dĺžka siete metra v meste 105 km. Aj systém autobusovej prepravy prešiel veľkými zmenami. V roku 2007 bol vytvorený plán nazvaný Transantiago, ktorý mal za cieľ rozvoj autobusovej prepravy v meste[44].

Rýchly rozvoj Santiaga však naďalej pretrvával aj v tomto období. Bolo vytvorené námestie Plaza de la Ciudadanía a park Ciudad Parque Bicentenario, čím došlo k pretvoreniu vládnej štvrte. Tým sa pripomenulo 200. rokov od vzniku Čile[45]. Rozvoj výškových budov pokračuje vo východnej časti mesta, pričom tento vyvrcholil postavením mrakodrapov Torre Titanium La Portada (194 metrov) a Gran Torre Santiago (300 metrov). Avšak socioekonomická nerovnosť a sociálna fragmentácia predstavujú dva hlavné problémy, ktoré v meste pretrvávajú. V roku 2010 zasiahlo mesto ďalšie silné zemetrasenie, ktoré spôsobilo zničenie viacerých budov, dokonca aj viaceré moderné budovy boli vyhlásené za neobývateľné. Toto vyvolalo veľkú debatu o dodržiavaní stavebných štandardov pri stavbe moderných budov[46].

  • Centrum mesta
    Centrum mesta
  • Pohľad na finančné centrum Santiaga v noci
    Pohľad na finančné centrum Santiaga v noci
  • 300 metrov vysoká Gran Torre Santiago je najvyššia budova v meste
    300 metrov vysoká Gran Torre Santiago je najvyššia budova v meste
  • Pohľad na "Sanhattan"
    Pohľad na "Sanhattan"

Polohopis a prírodné pomery

[upraviť | upraviť zdroj]

Poloha mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží v strede tzv. Santiagskeho (alebo Centrálneho) údolia v tvare misy, ktoré sa skladá z úrodných plání a je obklopeného horami. Toto údolie je dlhé 80 kilometrov od severu na juh a široké 35 kilometrov od západu na východ. Mesto má tak rôznu nadmorskú výšku, ktorá závisí od konkrétnej časti mesta. Na západnej strane mesta je nadmorská výška 400 metrov nad morom, námestie Plaza Baquedano (ktoré sa nachádza vo východnej časti širšieho centra mesta) je zas v nadmorskej výške 540 metrov[47]. Santiago je na východnej strane lemované hlavným reťazcom Ánd, na západnej strane zas mesto lemuje neďaleký Tichý oceán. Na severe tvorí hranicu mesta pohorie Cordón de Chacabuco. Výška Ánd v okolí Santiaga je pomerne vysoká, keď napríklad vrch Tupungato dosahuje výšku až 6 570 metrov. Cez mesto preteká rieka Mapocho. Na juhu mesta sa nachádza predĺžená časť Ánd nazvaná Angostura de Paine. Keďže však Santiago stále rýchlo rastie, na východe už začínajú niektoré časti dosahovať nadmorskú výšku až 1 000 metrov[48].

Celkový pohľad na Veľké Santiago (2014).

Podnebie

[upraviť | upraviť zdroj]

V oblasti hlavného mestského letiska Pudahuel sa nachádza tzv. Semiaridné podnebie, teda stepné podnebie s prvkami stredomorského podnebia. Typické sú teplé a suché letá (november až marec) s teplotami dosahujúcimi až 35 °C v najteplejších dňoch, zimy sú zas studené a vlhké (jún až august) s typickými dennými maximálnymi teplotami 14 °C a najnižšími okolo 0 °C. Na meteorologickej stanici v centre mesta sú namerané priemerné ročné zrážky 312 milimetrov, na stanici v blízkosti Ánd zrážky 347 milimetrov. Obe tieto stanice udávajú podnebie v meste v priemere ako teplé s dlhými suchými sezónami, čo sa dá označiť ako stredomorské podnebie. Zrážky v Santiagu sú však veľmi ovplyvnené južným cyklom El Niño, ktorý spôsobuje daždivé (El Niño) a suché roky (La Niña). Sneženie sa však vyskytuje predovšetkým v Andách[49].

Teploty kolíšu počas roka od priemerných 20 °C v januári až po 8 °C v júni a júli. V lete sú dni veľmi teplé až horúce, keď teplota presahuje 30 °C (rekord blízko k 37 °C), kým noci sú veľmi príjemné a chladné s teplotou 11 °C. Počas jesene a zimy teploty padajú mierne pod 10 °C, niekedy i pod 0 °C, hlavne ráno. Najnižšia zaznamená teplota bola −6.8 °C (jún 1976)[50] [51].

Graf počasia pre Santiago
JFMAMJJASOND
 
 
0.4
 
30
13
 
 
0.8
 
29
12
 
 
3.2
 
27
11
 
 
10
 
27
11
 
 
10
 
23
8
 
 
42
 
19
6
 
 
70
 
15
4
 
 
87
 
15
4
 
 
22
 
19
6
 
 
13
 
22
8
 
 
9.2
 
25
10
 
 
2.1
 
28
12
teploty v °C
zrážky v mm
zdroj: BBC Weather

Prírodné katastrofy

[upraviť | upraviť zdroj]

Santiago sa nachádza v tzv. Ohnivom kruhu, čo je zóna častého výskytu zemetrasení (90 % všetkých zemetrasení) a sopečných erupcií, ktorá obkolesuje základňu Tichého oceánu[52]. Prvé zaznamenané zemetrasenie postihlo mesto už v roku 1575, teda iba 34 rokov po jeho založení. Zemetrasenie v roku 1647 veľmi zdevastovalo Santiago, pričom je považované za najničivejšie v jeho histórií. V rokoch 1960 a 1985 zasiahli Santiago znova zemetrasenia, to spôsobilo zmeny v stavebných zákonoch, aby sa zabránilo veľkým škodám v budúcnosti. V roku 2010 zasiahlo mesto ďalšie veľké zemetrasenie, no vďaka prísnejším stavebným zákonom a pravidlám, ktoré boli prijaté po predchádzajúcich, boli škody už nižšie[46].

Životné prostredie

[upraviť | upraviť zdroj]
Smog nad Santiagom (2003).

Ovzdušie v Santiagu je najviac znečistené v celom Čile. V 90. rokoch 20. storočia kleslo znečistenie ovzdušia približne o jednu tretinu. Od roku 2000 nastal taktiež mierny pokrok. Avšak podľa štúdie miestnej univerzity sa znečistenie od roku 2010 zdvojnásobilo[53]. So znečistením ovzdušia sa spájajú aj vážne problémy s verejným zdravím v meste, keďže znečistenie pravidelne prekračuje normy stanovené Svetovou zdravotníckou organizáciou[54]. Výfukové splodiny patria medzi ďalšie hlavné zdroje zimného smogu. V roku 2005 tak úrady prikročili k zmenám v dopravnom systéme, ktorý bol ukončený v roku 2010. Neďaleko mesta sa nachádza aj povrchová baňa na ťažbu medi menom El Teniente, ktorá je ďalším významným zdrojom znečistenia. V zimných mesiacoch zmeny počasia spôsobujú zvyšovanie úrovne smogu a znečistenia ovzdušia v meste, znečistenie sa koncentruje práve vo vnútri centrálneho údolia, v ktorom sa nachádza aj Santiago[55].

V roku 2007 bolo iba 61% odpadových vôd spracovaných v čističkách, no toto číslo sa zvýšilo na 71% už na konci toho istého roka. V roku 2012 sa však začali práce na zvýšení týchto čísel tak aby dosiahli 100%, čím sa Santiago stalo prvým hlavným mestom v Latinskej Amerike, ktoré pokrýva všetku odpadovú vodu čističkami odpadových vôd. Rieka Mapocho, ktorá preteká mestom od severovýchodu na juhozápad, zostáva kontaminovaná domácim, poľnohospodárskym a priemyselným odpadom, rovnako však aj odpadom z medených baní, ktorých je viacero smerom na východ od mesta v Andách. Existujú síce zákony, ktoré postihujú vypúšťanie odpadových vôd do riek, no sú iba slabo vynucované. V súčasnosti však už prebieha niekoľko stavebných projektov na vybudovanie zariadení, ktoré budú spracovávať a recyklovať odpadové vody, čo pomôže dekontaminácií rieky[56].

Vláda a politika

[upraviť | upraviť zdroj]

Na rozdiel od iných veľkých miest v oblasti nemá Santiago metropolitnú vládu zodpovednú za správu (keďže kompetencie sú rozdelené a zdieľané medzi rôzne orgány), čo komplikuje fungovanie mesta (metropolitnej oblasti) ako jednotného subjektu. Čile má trojakú komunálnu štruktúru a to regióny, provincie a obce. Santiago však nespadá do žiadnej z nich. Metropolitný región Santiago vznikol už v roku 1976 a zahŕňa metropolitnú oblasť, no zahŕňa aj viaceré oblasti spadajúce mimo regiónu hlavného mesta. Tým pádom sa dá konštatovať, že na komunálnej úrovni prekračuje tzv. Veľké Santiago hranice provincie Santiago. Na správe mesta sa podieľajú dva typy orgánov. Na jednej strane existuje 36 miest, ktoré sú zodpovedné za miestnu správu každej obce a sú riadené starostom, ich miestne rady sú volené obyvateľmi. Na druhej strane je regionálna vláda zodpovedná za správu metropolitnej oblasti. Túto tvorí nepriamo volená regionálna rada a jej predsedajúci (intendant), ktorý je priamo menovaný prezidentom republiky. Tým pádom je intendant v podstate guvernérom zodpovedným priamo prezidentovi. Jeho úlohou je koordinovanie rôznych záležitostí týkajúcich sa obcí. Keď bol vytvorený metropolitný región Santiago, nebola hneď vytvorená funkcia jej guvernéra, tak ju vykonával intendant. V roku 2001 bola vytvorená kancelária tzv. Delagáta provincie, ktorý vykonáva funkciu guvernéra a zastupuje intendanta, no má skôr ceremoniálnu úlohu[57].

  • Palacio de La Moneda, sídlo prezidenta republiky
    Palacio de La Moneda, sídlo prezidenta republiky
  • Edificio del ex Congreso Nacional de Chile, bývalé sídlo parlamentu
    Edificio del ex Congreso Nacional de Chile, bývalé sídlo parlamentu
  • Palacio de los Tribunales de Justicia de Santiago, sídlo Najvyššieho súdu
    Palacio de los Tribunales de Justicia de Santiago, sídlo Najvyššieho súdu
  • Sídlo intendanta Santiaga
    Sídlo intendanta Santiaga

Územné členenie

[upraviť | upraviť zdroj]

V priebehu rokov, kedy sa mesto neustále rozširovalo a rástlo, bolo potrebné ho územne rozčleniť, aby sa zlepšila jeho administratíva a zvýšila účasť miestnych obyvateľov na jeho spravovaní. V roku 1891 nadobudol účinnosť zákon o organizácií a právomoci obcí (tzv. zákon o nezávislých obciach), ktorý v prípade Santiaga stanovil vytvorenie 10. volebných obvodov, pričom v každom bola na čele tzv. junta local, teda niečo ako lokálna rada. Vyhláška o vytváraní obcí definitívne rozdelila Santiago na viaceré mestské a vidiecke komúny (okresy). Ústava z roku 1925 znova zmenila územné členenie hlavného mesta. V roku 1927 bol do mesta integrovaný department San Bernardo, zrušilo sa 10 mestských komún a vznikla komúna Santiago, ktorú spravovala vlastná administratíva. V nasledujúcich desaťročiach sa vytvorili štyri nové departmenty (San Bernardo, Talagante, Puente Alto a Presidente Aguirre Cerda), ktoré tak vytvorili nové centrá, zároveň však mesto pohltilo niekoľko vidieckych oblastí. V roku 1970 sa jednotlivé obce a mestské časti začali v rámci regionalizácie spravovať na miestnej úrovni. V roku 1976 vznikla metropolitná oblasť Santiago. Súčasné Santiago je tvorené tzv. Veľkým Santiagom, ktoré však nepatrí do jedného samostatného oficiálneho územného regiónu. Nachádza v štyroch rôznych provinciách a 37. komúnach. Väčšina mesta sa však nachádza v provincií Santiago, no niektoré periférie mesta sú v susedných provinciách. V rámci provincie Santiago sa nachádza 32 komún, v susedných provinciách zas 5 komún, ktoré sa považujú za súčasť Veľkého Santiaga[58] [59] [60].

Demografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj počtu obyvateľov

[upraviť | upraviť zdroj]

Santiago je dlho známe pre rýchly rast populácie. Súčasné mesto má podľa údajov z roku 2015 už 6 158 080 obyvateľov, metropolitná oblasť (Veľké Santiago) až 7 314 176 obyvateľov (Čile má celkom 18 miliónov obyvateľov). Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2002 mala metropolitná oblasť 5 428 590 obyvateľov, čo dokazuje vysoký rast populácie mesta v 20. storočí. V roku 1907 žilo v Santiagu 383 587 ľudí, v roku 1940 už 1 010 102, v roku 1960 prekročil počet obyvateľov 2 milióny, v roku 1982 už žilo v meste 3 899 619 obyvateľov, v roku 1992 4 729 118 ľudí a v roku 2002 už 5 428 590. Rast počtu obyvateľov zaznamenal v histórií niekoľko zmien. Na počiatku existencie mesta bol rast populácie zhruba 2,68% ročne. To trvalo do 17. storočia, kedy rast klesol pod 2% ročne až do začiatku 20. storočia. V 20. storočí však zaznamenalo Santiago populačnú explóziu, keď do mesta prúdili hlavne obyvatelia severných a južných častí Čile z dôvodu ekonomickej krízy v krajine (30. roky). V 40. až 60. rokoch rástla populácia mesta z dôvodu migrácie ľudí z vidieku. V posledných desaťročiach rastie populácia mesta konštantne[61] [62].

Pôvod obyvateľstva

[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina obyvateľov Santiaga pochádza priamo z Čile. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2002 uviedlo viac ako 4 milióny obyvateľov mesta (Santiago malo vtedy spolu približne 5,5 milióna obyvateľov), že sa narodili v metropolitnom regióne Santiago. Pri rovnakom sčítaní bolo zistené, že približne 2% obyvateľov Santiaga sú migranti z iných latinskoamerických štátov, predovšetkým Argentíny a Peru. Na začiatku 20. storočia však tvorili časť prisťahovalcov aj imigranti z Európy. Hlavne zo Španielska, Talianska, Nemecka, Rakúska, Veľkej Británie, Bulharska, Chorvátska, Grécka, Maďarska, Poľska a Švajčiarska. Počet prisťahovalcov z Európy však nikdy netvoril tak vysoký podiel, ako v prípade iných juhoamerických metropol, ako Buenos Aires či Montevideo[35].

Náboženstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina obyvateľov Santiaga sa hlási k rímskokatolíckej cirkvi. Pri sčítaní ľudu v roku 2002 sa ku katolíckej cirkvi prihlásilo 68,7% obyvateľov. K protestantom sa hlási zhruba 13% obyvateľstva. Zvyšné cirkvi a náboženstvá tvoria iba menšie skupiny. Zhruba 10,4% obyvateľov Santiaga sú ateisti alebo agnostici[63].

  • Metropolitná katedrála je hlavný katolícky kostol v meste
    Metropolitná katedrála je hlavný katolícky kostol v meste
  • Protestantská katedrála v Santiagu
    Protestantská katedrála v Santiagu
  • Kostol Gréckej ortodoxnej cirkvi
    Kostol Gréckej ortodoxnej cirkvi
  • Veľká synagóga v Santiagu
    Veľká synagóga v Santiagu

Hospodárstvo a ekonomika

[upraviť | upraviť zdroj]

Santiago je finančné a priemyselné centrum Čile. Vytvára až 45% hrubého domáceho produktu (HDP) celej krajiny[64]. Silná ekonomika a nízke byrokratické zaťaženie lákajú do mesta migrantov z Európy a USA[65]. Stály rast ekonomiky mesta počas posledných niekoľkých desaťročí transformoval Santiago do modernej metropoly. Symbolom ekonomického rastu sú hlavne mnohé nové mrakodrapy, ktoré boli v meste v poslednom období postavené. Miestne univerzity vytvorili viaceré moderné infraštruktúrne projekty, vrátane nových liniek miestneho systému metra, ktoré je tak najväčšie metro v Južnej Amerike[66].

V meste majú sídlo aj niektoré medzinárodné inštitúcie, ako napríklad Hospodárska komisia pre Latinskú Ameriku a Karibik, čo je jedna z piatich regionálnych komisií Hospodárskej a sociálnej rady Organizácie Spojených národov. Jej hlavným poslaním bolo prispievať k ekonomickému rozvoju regiónu Latinskej Ameriky a koordinovať kroky vedúce k posilneniu väzieb medzi jednotlivými štátmi regiónu i so zvyškom sveta. Neskôr (1984) sa pole pôsobnosti komisie rozšírilo aj na oblasť Karibiku a súčasne do agendy pribudol aspekt sociálneho rozvoja[67].

Santiago je hlavným pilierom hospodárskeho rozvoja Čile a jedným z najdôležitejších v Latinskej Amerike. Podľa centrálnej banky predstavuje HDP Santiaga 43% celkového HDP krajiny a 47% regionálneho HDP. Toto spolu s výškou príjmov a silou kúpyschopnosti dáva Santiagu 53. miesto medzi mestami s najvyššími príjmami sveta a 5. miesto v Latinskej Amerike. Je predpoklad, že aj v nasledujúcich rokoch bude príjem obyvateľstva rásť. 26% HDP pochádza výhradne z finančných a obchodných služieb, 13,99% výhradne z obchodu. Priemysel produkuje 19,5% HDP, poľnohospodárstvo iba 1,06% a baníctvo 0,93%. V Santiagu sa tvorí 45% priemyselnej produkcie krajiny. Stavebný priemysel v meste tvorí 42,93% celkovej stavebnej činnosti v Čile. Komerčný sektor Santiaga predstavuje 37% a finančný sektor až 76% podielu daných sektorov v krajine[68] [69].

V Santiagu sa nachádzajú hlavné ekonomické inštitúcie Čile. Je tu burza cenných papierov (Bolsa de Comercio de Santiago) a väčšina bankových inštitúcií tu má svoje sídlo. Vďaka podpísaniu dohôd o voľnom obchode so Spojenými štátmi v roku 2000 využíva USA Santiago ako regionálnu platformu pre vstup na trh v Latinskej Amerike. Podobne postupujú aj štáty Európskej únie, Čína, Japonsko a Južná Kórea. Santiago je podľa rôznych publikácií najlepšie miesto na podnikanie v Latinskej Amerike[70].

Santiago je tiež dôležitým centrom rozvoja cestového ruchu na národnej úrovni. Je hlavnou vstupnou bránou do Čile cez svoje medzinárodné letisko. Zároveň je Santiago hlavným cieľom turistov, ktorí navštívia Čile. Podľa prieskumov až 52% všetkých turistov, ktorí pricestujú do Čile určí ako svoj cieľ Santiago a jeho okolie, zhruba 2,9% turistov zas vyhľadáva lyžiarske centrá na východe mesta[71].

Komerčný rozvoj

[upraviť | upraviť zdroj]

Symbolom súčasného komerčného boomu Santiaga a celej krajiny je Costanera Center. Je to komerčný a obchodný komplex, ktorý zahŕňa veľké obchodné centrum, hotel a štyri mrakodrapy. Medzi ne patrí i 300 metrov vysoké Gran Torre Santiago. Tomuto centru, podobne ako iným projektom v meste však hrozilo, že nebude postavené z dôvodu svetovej finančnej krízy, no Čile recesiu prekonalo a už v roku 2010 sa pokračovalo aj v rozvoji podobných projektov, vrátane tohto. Po prekovaní krízy sa v tzv. Sanhattane postavilo viacero výškových budov, ktoré pomohli komerčnému rozvoju mesta, nakoľko v nich sídli množstvo spoločností[72] [73].

Súčasný obchod a financie mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Santiago je centrum maloobchodu Čile. V meste má sídlo (a mnoho prevádzok) viacero najväčších maloobchodných sietí v Latinskej Amerike. Východné predmestia ako Vitacura, La Dehesa, a Las Condes sú miestom, kde sa nachádzajú významné obchodné ulice s množstvom obchodných domov ako Parque Arauco, Alto Las Condes, Mall Plaza či Costanera Center. Tieto sú známe predovšetkým pre možnosť luxusného nakupovania. Ulica Alonso de Cordova je miestnou verziou slávnej Rodeo Drive z amerického Beverly Hills. Práve na tejto ulici sa nachádzajú najexkluzívnejšie svetové značky ako Louis Vuitton, Hermès, Emporio Armani, Salvatore Ferragamo, Ermenegildo Zegna, Swarovski, MaxMara, či Longchamp. Na tejto ulici sa súčasne nachádza niekoľko najlepších reštaurácií, galérií, či obchodov v krajine. V súčasnosti sa tvoria plány na vytvorenie ďalších podobných ulíc[74].

Pohľad na finančné centrum mesta
Pohľad na finančné centrum mesta

Kultúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo metropolitnom Santiagu sa nachádza až 174 miest, ktoré sa dajú označiť za kultúrne dedičstvo Čile. 93 z nich sa nachádza priamo v komúne Santiago, teda centre mesta[75]. V meste sa nachádzajú najvýznamnejšie divadelné spoločnosti, ktoré pravidelne hrajú najlepšie domáce a zahraničné diela. Každé leto sa v meste koná medzinárodný divadelný festival známy ako Santiago a Mil. Tento sa koná každé leto od roku 1994 a pravidelne sa ho zúčastňuje veľké množstvo divákov. Pre kultúrne podujatia sa v meste využíva viacero kultúrnych centier, napríklad Kultúrne centrum Mapocho, Kultúrne centrum Matucana 100, Kultúrne centrum Gabriely Mistral, Kultúrne centrum Palacio de La Moneda či Aréna Movistar[76].

Divadlo Teatro Municipal de Santiago je najvýznamnejšia divadelná a operná scéna v Santiagu, má kapacitu až 1 500 miest[77]. Významným je tiež divadlo Teatro Caupolicán, ktoré funguje aj ako koncertná scéna a má kapacitu až 5 400 miest. Obyvatelia mesta zvyknú hlavne v nedeľu navštevovať miestne parky a záhrady, je to typické pre Santiago. V meste je tiež 18 kín, ktoré majú spolu až 144 sál, no celkovo je v meste oveľa väčšie množstvo miest, kde sa premietajú fimy. V posledných rokoch sa v meste vyvinulo niekoľko filmových festivalov, najvýznamnejším z nich je SANFIC, ktorý funguje od roku 2005. Na tento festival sa prichádzajú každoročne pozrieť desiatky tisíc návštevníkov. Pre deti a mládež sa v Santiagu nachádza viacero zábavných centier, napríklad zábavný park Fantasilandia, Národná zoologická záhrada alebo Buin Zoo na okraji mesta[78].

Múzeá a knižnice

[upraviť | upraviť zdroj]

V Santiagu sa nachádza veľa múzeí všetkého druhu a typov. Medzi ne patria tri múzeá označené ako "národné", tieto sú spravované riaditeľstvom knižníc, archívov a múzeí. Sú to konkrétne Museo Histórico Nacional (historické múzeum)[79], Museo Nacional de Bellas Artes (múzeum výtvarných umení) a Museo Nacional de Historia Natural (múzeum prírodných vied). Väčšina múzeí sa nachádza v historickom centre mesta a sú umiestnené v starých historických budovách koloniálneho pôvodu. Avšak napríklad múzeum výtvarných umení sa síce tiež nachádza v centre mesta, no budove postavenej v 20. storočí, v jeho zadnej časti vzniklo v roku 1974 múzeum súčasného umenia.

V parku Quinta Normal sa nachádza vyššie uvedené múzeum prírodných vied, múzeum Artequin, múzeá zaoberajúce sa vedou a technikou a železničné múzeá. V iných častiach mesta sa nachádzajú napríklad letecké múzeum, tzv. múzeum Tajamares či interaktívne múzeum Mirador. Toto bolo otvorené v roku 2000 a je určené hlavne pre deti a mladých ľudí. Ročne ho navštívi až 2,8 milióna ľudí a je tak najnavštevovanejšie múzeum v krajine[80].

Najdôležitejšou verejnou knižnicou je Biblioteca Nacional, teda Národná knižnica, ktorá sa nachádza v centre mesta. Bola otvorená v roku 1813, no do svojich súčasných priestorov sa presťahovala o storočie neskôr. V jej terajšej budove sídli aj ústredie Národného archívu. V roku 2005 bola otvorená knižnica Biblioteca de Santiago en el Barrio Yungay, ktorá má za cieľ dopĺňať služby poskytované Národnou knižnicou a mestskými knižnicami tak, aby mala populácia mesta prístup k moderným technológiám[81].

  • Museo Histórico Nacional
    Museo Histórico Nacional
  • Museo Nacional de Bellas Artes
    Museo Nacional de Bellas Artes
  • Museo Nacional de Historia Natural
    Museo Nacional de Historia Natural
  • Biblioteca Nacional
    Biblioteca Nacional

Architektúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Architektúra mesta je veľmi rozmanitá. Najstaršie budovy pochádzajú ešte z koloniálnych čias a sú v španielskom štýle. Jedná sa však predovšetkým o kostoly, ako Metropolitná katedrála Santiago, kostol San Francisco, zvyšné budovy z tejto éry sa nachádzajú na námestí Plaza de Armas. S príchodom nezávislosti Čile sa v Santiagu začali stavať nové architektonické diela. Miestna aristokracia začala v tej dobe budovať malé paláce, ktoré sa zachovali do súčasnosti. Taktiež sa začali stavať nové budovy v rôznych európskych štýloch. Sem patria napríklad hlavná budova dostihovej dráhy Club Hípico de Santiago, budovy Universidad de Chile a Universidad Católica, hlavná železničná stanica a stanica Mapocho, centrálny trh (Mercado Central), národná knižnica (Biblioteca Nacional), múzeum výtvarných umení a iné. Významné stavby sa nachádzajú aj na vrchoch v meste a jeho okolí, napríklad svätyňa Panny Márie na vrchu San Cristóbal. Symbolom moderného Santiaga je nepochybne časť nazývaná Sanhattan, kde sa nachádza väčšina moderných budov, predovšetkým mrakodrapy. Gran Torre Santiago je vysoké až 300 metrov. Táto budova bola postavená v roku 2013 a je to najvyššia budova v Latinskej Amerike. Ďalším významným mrakodrapom je Titanium La Portada, tento bol otvorený v roku 2010, dosahuje výšku 194 metrov a je 13. najvyššou budovou v Latinskej Amerike. Práve mrakodrapy sú symbolom moderného Santiaga[82] [83].

Námestie Plaza de Armas s rôznymi významnými budovami
Námestie Plaza de Armas s rôznymi významnými budovami

Vzdelávanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto je domovom množstva vysokých škôl, výskumných ústavov a knižníc. Najväčšia univerzita a zároveň jedna z najstarších v celej Amerike je Universidad de Chile. Táto bola založená v roku 1842, no jej počiatky je možné nájsť v roku 1622, keď bola v meste založená univerzita pod názvom Santo Tomás de Aquino. Následne v roku 1738 bola premenovaná na Real Universidad de San Felipe. Po vyhlásení nezávislosti Čile bola premenovaná na svoj súčasný názov, teda Universidad de Chile[26].

Pontificia Universidad Católica de Chile (PUC) bola založená v roku 1888. V roku 2014 bola ohodnotená ako najlepšia univerzita v celej Latinskej Amerike. Za univerzitu bola vyhlásená v roku 1930 dekrétom pápeža Piusa XI. Schválenie od vlády dostala o rok neskôr. PUC je veľmi moderná univerzita, čomu zodpovedá aj jej vybavenie a budovy. Viacero významných osobností tu študovalo, vrátane niektorých prezidentov Čile[84].

K tradičným vysokým školám sa radia tiež Universidad de Santiago de Chile, Universidad Metropolitana de Ciencias de la Educación, Universidad Tecnológica Metropolitana a Universidad Técnica Federico Santa María. Okrem nich sa v meste nachádza aj minimálne 20 novších vysokých škôl.

  • Universidad de Chile
    Universidad de Chile
  • Pontificia Universidad Católica de Chile
    Pontificia Universidad Católica de Chile
  • Planetárium Universidad de Santiago de Chile
    Planetárium Universidad de Santiago de Chile

Turizmus

[upraviť | upraviť zdroj]
Socha a svätyňa Panny Márie na vrchu San Cristóbal.

Santiago je najnavštevovanejšie mesto v Čile. Zároveň je považované za bránu do krajiny, predovšetkým vďaka svojmu medzinárodnému letisku. Viac ako polovica všetkých turistov, ktorí pricestujú do Čile má za cieľ svojej cesty stanovené práve Santiago a jeho okolie. Okrem historických pamiatok mnohí vyhľadávajú aj lyžiarske strediská, ktoré sa nachádzajú vo východnej časti mesta, ktorá je blízko Ánd. Vyhľadávaným miestom všetkých turistov je predovšetkým najdôležitejšie námestie v Santiagu Plaza de Armas de Santiago[85]. Je to jadro historického centra mesta, nachádza sa tu najvýznamnejší kresťanský chrám krajiny Metropolitná katedrála Santiago, budova hlavnej pošty, Palacio de la Real Audiencia de Santiago (čo je bývalá budova kráľovského sudu), či sídlo samosprávy. Končia tu tiež viaceré významné a navštevované obchodné ulice mesta. Celkovo je v meste až 174 miest, ktoré sa dajú považovať za historické pamiatky Čile. K významným tiež patria pohrebisko Inkov na vrchu El Plomo, kostol a kláštor San Francisco a sídlo prezidenta republiky Palacio de La Moneda. Centrálne trhovisko Mercado Central de Santiago bolo magazínom National Geographic vyhodnotené ako jedno z desiatich najlepších na svete[86].

Predmestie Barrio Bellavista je miestom, kde sa nachádzajú najexkluzívnejšie nočné kluby v Santiagu, zároveň sú tu viaceré tzv. elegantné kaviarne, táto časť je tak najvýznamnejšie centrum nočného života v meste[87]. Kvôli podpore rozvoja iných regiónov Čile vláda zakázala stavbu kasín v celej metropolitnej oblasti Santiaga. Najbližšie kasíno je tak vzdialené 56 kilometrov južne od Santiaga v meste Mostazal[88]. Vo Veľkom Santiagu sa nachádza 221 hotelových zariadení. Ich počet sa však každý rok zvyšuje, predovšetkým v kategórií tri a viac hviezd.

Južne od mesta sa nachádza Cajón del Maipo, čo je kaňon, cez ktorý preteká viacero riek a potokov. Turisti taktiež vyhľadávajú miestne vinohrady, ktoré sa nachádzajú neďaleko mesta, resp. na jeho vidieckych predmestiach[89].

Parky

[upraviť | upraviť zdroj]

Keďže sa Santiago nachádza v medzi horami a morom, je aj v rámci mesta viacero zelených oblastí a vrchov, kde sú rôzne parky a záhrady. Na vrchu Santa Lucía sa nachádza aj niekoľko koloniálnych pevností. Na vrchu San Cristóbal sa nachádza svätyňa a socha Panny Márie, ktorá je veľmi vyhľadávaná turistami. Prírodné krásy ponúka dokonca aj cintorín Cementerio General de Santiago. K významným parkom patrí Parque Forestal, ktorý bol otvorený v roku 1905 a nachádza sa v historickom centre mesta. Ďalším je Parque O'Higgins, ktorý bol otvorený v roku 1873 a je to druhý najväčší park v meste. Najväčším parkom je Parque Metropolitano de Santiago, ktorý má až 1 785 hektárov a otvorený bol v roku 1917. Významný je tiež Parque Quinta Normal, ktorý bol otvorený v roku 1841[90].

  • Vrch Santa Lucía
    Vrch Santa Lucía
  • Bazén v Parque Metropolitano de Santiago
    Bazén v Parque Metropolitano de Santiago
  • Parque Forestal
    Parque Forestal
  • Parque Quinta Normal
    Parque Quinta Normal

Pamätihodnosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Palacio de La Moneda, teda sídlo prezidenta republiky. Jeho stavba začala v roku 1784 a skončila v roku 1805, nachádza sa v centre Santiaga a patrí medzi najvyhľadávanejšie miesta v Santiagu[91].
  • Metropolitná katedrála Santiago je najvýznamnejší katolícky kostol v krajine a zároveň sídlo arcibiskupa Santiaga. Nachádza sa na námestí Plaza de Armas de Santiago. Stavba začala v roku 1748 a bola ukončená v roku 1800[92].
  • Torre Entel je 124 metrov vysoká televízna veža, postavená bola v roku 1974 a na jej vrchu sa nachádza vyhliadková plošina s výhľadom na celé mesto[40].
  • Gran Torre Santiago je 300 metrov vysoký mrakodrap, najvyššia budova v celej Latinskej Amerike. Jeden zo symbolov moderného Santiaga a jeho rastu. Na 62. poschodí funguje od roku 2015 vyhliadková plošina[93].
  • Santuario del Cerro San Cristóbal (celým menom Santuario de la Inmaculada Concepción del Cerro San Cristóbal, teda Svätyňa nepoškvrneného počatia (Panny Márie) na vrchu San Cristóbal), je taktiež jedna z najvýznamnejších stavieb v meste. Svätyňa sa nachádza na vrchu kopca San Cristóbal, ktorý je vo výške 863 metrov nad morom. Socha Panny Márie je vysoká 14 metrov a podstavec meria 8,3 metra[94].
  • Teatro Municipal de Santiago je najvýznamnejšie divadlo v meste a významná divadelná a operná scéna krajiny. Budova bola otvorená v roku 1857[95].

Doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Letiská

[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavným letiskom v meste (a krajine) je Medzinárodné letisko Artura Merina Beníteza. Nachádza sa 15 kilometrov severozápadne od centra mesta na predmestí Pudahuel. Je to deviate najvyužívanejšie letisko v Latinskej Amerike a šieste v Južnej Amerike. Toto letisko slúži ako uzlové letisko (hub) pre letecké spoločnosti LATAM Airlines Group, Sky Airline, One Airlines, PAL Airlines a Aerocardal[96]. Spolu s Medzinárodným letiskom Ezeiza v Buenos Aires je to jediné letisko v Latinskej Amerike, ktoré zabezpečuje pravidelné prepojenie s Oceániou. Ďalším letiskom je Letisko Mesta Vitacura, ktoré sa nachádza na severnom predmestí Santiaga Vitacura. Toto je však využívané predovšetkým na regionálne lety buď v rámci Čile alebo s okolitými štátmi[97]. Na východnej strane mesta na predmestí La Reina sa nachádza Letisko Eulogia Sáncheza. Slúži hlavne na privátne lety a pre potreby vojenskej polície[98].

Metro Santiago

[upraviť | upraviť zdroj]

Metro je jedno za najmodernejších v Latinskej Amerike a je druhé najväčšie po metre v Mexico City. Fungovať začalo v roku 1975, v súčasnosti má 5 liniek a 108 staníc, je dlhé 105 kilometrov a prepraví denne 2,4 milióna pasažierov. Metro sa stále rozširuje, pričom v pláne sú nové linky a stanice[99] [100].

Železničná preprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Santiago je spojené s ostatnými časťami Čile dobrou železničnou sieťou. Túto prevádzkuje národný železničný prepravca a práve železnica je dobrým spôsobom presunu na pobrežie Tichého oceána do tamojších rezortov. Estación Central de Santiago je v súčasnosti jediná veľká vlaková stanica v centre mesta (po zatvorení Estación Mapocho) a nachádza sa na hlavnej mestskej ulici Avenida Libertador General Bernardo O'Higgins. Železničná spoločnosť okrem spojenia mesta s inými časťami Čile prevádzkuje aj vnútromestskú železničnú prepravu, ktorá sa nazýva Metrotrén. V súčasnosti však funguje iba jedna trať smerujúca na juh mesta, ktorá má 18 staníc a spája hlavnú železničnú stanicu v centre Santiaga s mestom (predmestím) Rancagua, ktoré sa nachádza 87 kilometrov od centra mesta[101].

Autobusová preprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Autobusovú prepravu zabezpečuje viacero spoločností. Táto jednak spája mesto s inými časťami krajiny a jednak zabezpečuje aj mestskú hromadnú dopravu v rámci mesta a jeho predmestí. V meste sa nachádza viacero väčších autobusových staníc ako Terminal San Borja, Terminal Alameda, Terminal Santiago, Terrapuerto Los Héroes, Terminal Pajaritos, Terminal La Cisterna a Terminal La Paz. Systém mestskej hromadnej dopravy sa nazýva Transantiago a kombinuje lokálne autobusové linky, hlavné autobusové linky a sieť metra. To znamená, že na jeden lístok sa dá previesť súčasne autobusom a metrom v rámci jednej cesty[102].

Taxi a iný spôsob prepravy

[upraviť | upraviť zdroj]

Taxíky sú v meste veľmi časté. Ich typickou farbou je žltá a čierna, ich miesta na státie sú oranžové. V Santiagu tiež fungujú zdieľané taxíky nazývané Colectivos[103]. Využívaný je tiež Uber, ktorý je považovaný aj za veľmi bezpečný spôsob prepravy. V okolí Santiaga sa nachádza viacero spoplatnených alebo aj nespoplatnených diaľnic, ktoré mesto spájajú s inými časťami štátu. Diaľnice veľmi dobre prepájajú centrum mesta s predmestiami. V posledných rokoch bolo v meste vybudovaných aj veľa nových cyklistických chodníkov, pričom sú plány na rozširovanie tejto siete.

Šport

[upraviť | upraviť zdroj]

Futbal je najpopulárnejším športom v krajine. Mesto je sídlom najpopulárnejších a najúspešnejších futbalových klubov v Čile, z nich zrejme najvýznamnejším je klub Colo-Colo, ktorý vyhral najviac domácich titulov, úspešný bol tiež na kontinentálnej úrovni, keď vyhral niekoľko juhoamerických pohárových súťaží (ako jediný klub z Čile vyhral Copa Libertadores). Ďalšími významnými klubmi sú Club Universidad de Chile a Club Deportivo Universidad Católica. Hlavným štadiónom v meste je Estadio Nacional de Chile. Jeho súčasná kapacita je 48 tisíc miest a je primárne určený pre domácu reprezentáciu. Počas vlády vojenskej chunty pod vedením generála Augusta Pinocheta slúžil štadión určitý čas ako internačný tábor, v ktorom sa vystriedalo až 40 000 politických väzňov[37]. Okrem futbalu však v meste fungujú rôzne iné športy a aktivity. Veľmi obľúbené sú konské dostihy, ktoré sa konajú na dvoch hlavných dostihových dráhach a to Club Hípico de Santiago (otvorený už v roku 1870) a Hipódromo Chile[104].

Estadio Nacional de Chile, známy ako Estadio Nacional Julio Martínez Prádanos hostil finálový zápas MS vo futbale 1962
Estadio Nacional de Chile, známy ako Estadio Nacional Julio Martínez Prádanos hostil finálový zápas MS vo futbale 1962

Známe osobnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Niektoré zo známych osobností, ktoré pochádzajú zo Santiaga:

  • Manuel Rodríguez Erdoíza, generál a jeden z vodcov boja za nezávislosť Čile
    Manuel Rodríguez Erdoíza, generál a jeden z vodcov boja za nezávislosť Čile
  • Spisovateľ Pablo Neruda žil a tvoril v Santiagu, držiteľ Nobelovej ceny za literatúru, zomrel krátko po vojenskom prevrate v roku 1973
    Spisovateľ Pablo Neruda žil a tvoril v Santiagu, držiteľ Nobelovej ceny za literatúru, zomrel krátko po vojenskom prevrate v roku 1973
  • Violeta Parra bola čilská hudobná skladateľka a hudobníčka, žila a tvorila v Santiagu
    Violeta Parra bola čilská hudobná skladateľka a hudobníčka, žila a tvorila v Santiagu
  • Jorge Yáñez, herec a spisovateľ
    Jorge Yáñez, herec a spisovateľ
  • Nicanor Parra, spisovateľ a matematik
    Nicanor Parra, spisovateľ a matematik

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Dohoda o priateľstve

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Biggest Cities In Latin America [online]. worldatlas.com, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  2. ↑ Santiago Population 2017 [online]. worldpopulationreview.com, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  3. ↑ a b Santiago de Chile [online]. wikitravel, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  4. ↑ Santiago [online]. pinterest.com, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  5. ↑ Parliament Building [online]. tripadvisor.sk, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  6. ↑ Región Metropolitana de Santiago [online]. editorialox.com, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  7. ↑ RÁNKING CIUDADES 2011 [online]. rankings.americaeconomia.com, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online. Archivované 2017-09-03 z originálu.
  8. ↑ Histoire de Santiago [online]. voyage-au-chili.com, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online. Archivované 2017-09-02 z originálu.
  9. ↑ La ciudad inca en Santiago que Pedro de Valdivia ignoró [online]. latercera.com, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  10. ↑ Historia de Chile [online]. icarito.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  11. ↑ Pedro de Valdivia [online]. memoriachilena.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  12. ↑ Pedro Sarmiento de Gamboa [online]. pueblosoriginarios.com, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  13. ↑ La Guerra de Arauco (1550-1656) [online]. memoriachilena.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  14. ↑ Inés de Suárez (1507-1580) [online]. memoriachilena.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  15. ↑ Real Audiencia de Concepción [online]. memoriachilena.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  16. ↑ Iglesia San Francisco de Santiago [online]. rutaschile.com, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  17. ↑ Santiago [online]. wikicharlie.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online. Archivované 2017-09-02 z originálu.
  18. ↑ mayo de 1647 [online]. memoriachilena.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  19. ↑ Manuel Luis de Zañartu e Iriarte [online]. biografiadechile.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  20. ↑ Ambrosio O'Higgins [online]. biografiasyvidas.com, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  21. ↑ Primera Junta de Gobierno (1810) [online]. memoriachilena.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  22. ↑ El Ejército Libertador [online]. memoriachilena.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  23. ↑ Batalla de Maipú [online]. profesorenlinea.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  24. ↑ Bernardo O'Higgins Riquelme [online]. memoriachilena.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  25. ↑ Breve historia de Santiago [online]. thisischile.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online. Archivované 2017-09-02 z originálu.
  26. ↑ a b La Universidad de Chile (1842-1990) [online]. memoriachilena.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  27. ↑ Benjamín Vicuña Mackenna (1831-1886) [online]. memoriachilena.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  28. ↑ Avenida Libertador General Bernardo O'Higgins [online]. wikiwand.com, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  29. ↑ La Exposición Internacional de 1875 [online]. memoriachilena.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  30. ↑ El Barrio Estación Central (1857- ) [online]. memoriachilena.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  31. ↑ a b c Historia de Santiago de Chile [online]. inmigrantesenchile.com, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online. Archivované 2017-09-02 z originálu.
  32. ↑ La historia de la Virgen del San Cristóbal [online]. amosantiago.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  33. ↑ Centro Cultural Estación Mapocho [online]. santiagocapital.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  34. ↑ Historia de Santiago [online]. welcomechile.com, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  35. ↑ a b c Inmigración en Chile [online]. vientodelsur.ch, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online. Archivované 2017-06-14 z originálu.
  36. ↑ Corporación de Fomento a la Producción (1939-1952) [online]. memoriachilena.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  37. ↑ a b Estadio Nacional (1938-2010) [online]. memoriachilena.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  38. ↑ Américo Vespucio [online]. plataformaurbana.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  39. ↑ Cerro San Cristóbal [online]. memoriachilena.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  40. ↑ a b Torre Entel [online]. informacioncorporativa.entel.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  41. ↑ El terremoto de 1985 [online]. guioteca.com, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  42. ↑ Historia de las Calles [online]. providencia.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online. Archivované 2017-09-03 z originálu.
  43. ↑ Historia de dos ciudades [online]. latercera.com, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  44. ↑ Qué es el Transporte Público de Santiago [online]. transportepublicosantiago.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online. Archivované 2017-06-04 z originálu.
  45. ↑ CIUDAD PARQUE BICENTENARIO [online]. intendenciametropolitana.gov.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online. Archivované 2017-09-03 z originálu.
  46. ↑ a b La tragedia en 2010 [online]. elpais.com, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  47. ↑ Santiago de Chile [online]. uc.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online. Archivované 2017-08-25 z originálu.
  48. ↑ ARGENTINA AND CHILE [online]. peaklist.org, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  49. ↑ La Niña podría agudizar sequía en 2016 [online]. latercera.com, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  50. ↑ Calentamiento global [online]. elmostrador.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  51. ↑ Weather Santiago [online]. bbc.com, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  52. ↑ Cinturón de Fuego del Pacífico [online]. geoenciclopedia.com, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  53. ↑ Severe air pollution plagues Chilean cities [online]. en.mercopress.com, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  54. ↑ Elemental concentrations of ambient particles and cause specific mortality in Santiago, Chile [online]. ehjournal.biomedcentral.com, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  55. ↑ Expertos internacionales en contaminación atmosférica hicieron sus recomendaciones para Santiago [online]. conama.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online. Archivované 2008-05-17 z originálu.
  56. ↑ Heavy metals in rivers and soils of central Chile [online]. sciencedirect.com, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  57. ↑ Santiago de Chile: ciudad de ciudades [online]. repositorio.cepal.org, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  58. ↑ Las 15 mejores comunas para vivir en Chile en 2015 [online]. biobiochile.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  59. ↑ Las comunas más cuicas (chetas) de Santiago [online]. taringa.net, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online. Archivované 2017-08-31 z originálu.
  60. ↑ Regiones, Provincias y Comunas de Chile [online]. subdere.gov.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  61. ↑ Análisis sobre la concentración demográfica de Chile en Santiago [online]. repositorio.uchile.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  62. ↑ Desarrollo y dinámica de la población en el siglo XX [online]. memoriachilena.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  63. ↑ Religious Beliefs and Spirituality in Chile [online]. studycountry.com, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  64. ↑ Economy—overview [online]. santiago.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online. Archivované 2009-08-15 z originálu.
  65. ↑ Why You Should Move to Santiago, Chile [online]. brophyworld.com, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  66. ↑ CAF se adjudica un contrato de 333 millones con el metro de Chile [online]. eitb.eus, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  67. ↑ About ECLAC [online]. cepal.org, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  68. ↑ Chile: Economía y demografía [online]. datosmacro.com, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  69. ↑ A qué país se acerca el PIB per cápita de tu región [online]. t13.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  70. ↑ Evaluación TLC Chile y Corea del sur – A 10 años de entrada en vigencia [online]. direcon.gob.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  71. ↑ Santiago de Chile [online]. santiagoando.com, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  72. ↑ Chile Cencosud delays $500 million mall due crisis [online]. reuters.com, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online. Archivované 2017-09-02 z originálu.
  73. ↑ Costanera Center alcanza 226 metros y se convierte en el edificio más alto de Sudamérica [online]. la2da.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online. Archivované 2011-07-23 z originálu.
  74. ↑ Por las recoletas cuadras de la calle Alonso de Córdova [online]. lanacion.com.ar, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  75. ↑ Monumentos de Santiago [online]. imaginasantiago.com, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  76. ↑ CULTURA [online]. hostalforestal.com, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online. Archivované 2017-09-02 z originálu.
  77. ↑ El centro cultural más antiguo del país [online]. municipal.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  78. ↑ Santiago de Chile, Fantasilandia [online]. tripadvisor, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  79. ↑ museo historico nacional [online]. museohistoriconacional.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  80. ↑ LOS MEJORES MUSEOS DE SANTIAGO [online]. recorrido.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  81. ↑ La Biblioteca Nacional de Chile (1813- ) [online]. memoriachilena.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  82. ↑ SANTIAGO DE CHILE [online]. guiding-architects.net, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  83. ↑ Santiago: Architecture [online]. tripadvisor.com, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  84. ↑ Pontificia Universidad Católica (1888-) [online]. memoriachilena.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  85. ↑ Plaza de Armas – Santiago’s Original City Center [online]. santiagotourist.com, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online. Archivované 2017-09-02 z originálu.
  86. ↑ SANTIAGO'S CENTRAL MARKET IN NATIONAL GEOGRAPHIC TOP 5 [online]. cascada.travel, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  87. ↑ Barrio Bellavista [online]. santiagoando.com, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  88. ↑ Parlamentarios de V Región rechazan casinos en Santiago [online]. emol.com, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  89. ↑ Cajón del Maipo Tickets [online]. viator.com, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  90. ↑ The 10 Most Beautiful Parks and Gardens in Santiago, Chile [online]. theculturetrip.com, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  91. ↑ Palacio de La Moneda [online]. santiagocapital.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  92. ↑ The Most Beautiful Churches in Santiago, Chile [online]. theculturetrip.com, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  93. ↑ Grand Santiago Tower [online]. tripadvisor, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  94. ↑ Cerro San Cristóbal [online]. santiagoando.com, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  95. ↑ Teatro Municipal de Santiago [online]. memoriachilena.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  96. ↑ Aeropuerto de Santiago movilizó [online]. aviacionchile, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  97. ↑ Aeródromo Municipal de Vitacura [online]. wikiwand.com, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  98. ↑ Aeródromo: Eulogio Sánchez [online]. aipchile.gob.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online. Archivované 2017-08-22 z originálu.
  99. ↑ Metro de Santiago [online]. metro.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  100. ↑ Guia del Viajero [online]. metrosantiago.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online. Archivované 2016-03-28 z originálu.
  101. ↑ Nuevo Metrotren entre Santiago y Rancagua empezó marcha blanca con pasajeros [online]. plataformaurbana.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  102. ↑ Bus de dos pisos Transantiago [online]. 24horas.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  103. ↑ Colectivos [online]. homeurbano.com, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  104. ↑ CLUB HÍPICO DE SANTIAGO [online]. clubhipico.cl, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online. Archivované 2017-09-02 z originálu.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  • J. Chalupa Ďejiny Argentiny, Uruguaye a Chile, Nakladatelství Lidové noviny, 2012, ISBN 9788074221934
  • J. Jiránek Čile po Chile, Mladá fronta, 2005, ISBN 8020411976
  • Chile, Jota, 2007, ISBN 97880721751099
  • Chile, Svojtka&Co., 2013, ISBN 9788025609835
  • Jižní Amerika - Jihozápadní část, Svojtka&Co., 2014, ISBN 9788025613009
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Santiago na anglickej Wikipédii.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Santiago de Chile na španielskej Wikipédii.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Santiago_(Čile)&oldid=7908250“