Preskočiť na obsah

Satanizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Obrátený pentagram s hlavou Bafometa sa pokladá za symbol satanizmu.
Tento obrázok však pochádza už z roku 1897 z knihy La Clef de la Magie Noire od Stanislasa de Guaitu

Satanizmus je všeobecný výraz, ktorý sa používa na označenie náboženstva venovaného uctievaniu satana.

Tento pojem však zahrnuje rôznorodé duchovné a náboženské prúdy, ktoré medzi sebou nemusia mať žiaden súvis. Ich spoločným znakom je, že centrom ich symbolizmu je postava Satana.

Rozdelenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Rôzne formy satanizmu sa dajú vo všeobecnosti rozdeliť do niekoľkých skupín:

  • teistický satanizmus,
  • ateistický satanizmus
  • panteistický satanizmus
  • náboženský alebo filozofický luciferianizmus

Hranice medzi týmito skupinami sa však často alebo čiastočne stierajú.

Teistický satanizmus

[upraviť | upraviť zdroj]

Uctievanie protiváhy existujúceho (konvenčného) božstva je staré asi ako samotný monoteizmus. Židovskej tradícii mal približne postavenie kresťanského diabla pohanský boh Baal. Takisto u mnohých iných náboženstiev existovala „bytosť“, ktorá bola zosobnením toho čo bolo zlé a nežiaduce.

V období inkvizície sa toto označenie týkalo každého, kto bol obvinený z čarodejníctva. Postava Satana poslúžila kresťanským teológom ako riešenie problému, ktorý predstavovala existencia zla, bolesti a nešťastia vo svete, ktorý bol stvorený vševedúcim, milujúcim Bohom.

Uctievanie Satana prebiehalo utajovane a preto je veľmi málo vierohodných prameňov. Spravidla sa však za takéto uctievanie považuje prevrátenie kresťanských hodnôt a vykonávanie obradov podobných kresťanským v znevažujúcom prevedení (obrátený kríž).

Poznáme viac druhov teistického satanizmu. Niektoré sekty presadzujú monoteistický satanizmus – ovažujú Satana za jediného jestvujúceho boha, stvoriteľa a správcu sveta, a kresťanského boha za lož. Iné presadzujú polyteistický satanizmus – okrem Satana a kresťanského Boha uznávajú existenciu aj rôznych pohanských božstiev, čím vlastne popierajú dichotómiu dobra a zla. Konečne značne rozšírený je na kresťanstve založený duoteizmus, čo je vlastne tradičný satanizmus založený na uznaní existencia Boha ale oslavovaní Satana. Zatiaľ čo podľa zažitých predstáv je všetok satanizmus založený na kresťanskom duoteizme, popravde ide o jeden z najmenej rozvinutejších odnoží satanizmu: väčšina zástancov tohto názoru po čase prejde k inej forme satanizmu, alebo k inému náboženstvu, alebo naspäť ku kresťanstvu.

Najvýznamnejšou spoločnosťou uznávajúcou teistický satanizmus je americký Temple of Set založený v roku 1975 Michaelom Aquinom, bývalým vysokým kňazom LaVeyovej Cirkvi Satanovej, ktorý ju založil spoločne s ďalšími odídencami ktorý sa nestotožnili s jej ateistickým poňatím satanizmu.

Ateistický satanizmus

[upraviť | upraviť zdroj]

Najdôležitejším motívom ateistického satanizmu nie je uctievanie Satana, ale zbožštenie človeka („Deus est homo“). Tento kult pochádza z gnostických hadích kultov 1. storočia, ktoré uctievali hada z biblického príbehu o Adamovi a Eve. Had im ponúkol ovocie zo stromu poznania a povedal: „ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a vy budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo.“ (Gn 3,5) Až kresťanstvo stotožnilo biblického hada s postavou Satana a v netolerantnom boji proti gnosticizmu omylom alebo zámerne stotožnilo hadie kulty s uctievaním Satana.

Súčasný ateistický satanizmus reprezentuje filozofia Antona Szandora LaVeya, ktorý svoje názory publikoval v Satanskej biblii v roku 1966 a založil Cirkev Satanovu. Satan je v tomto náboženstve pozitívnym symbolom svetonázoru, neverí sa však v jeho fyzickú existenciu. Predstavuje archetyp najvyššieho symbolu ľudského Ja, no dôrazne sa upozorňuje na nebezpečenstvo solipsizmu, egotizmu a bezmyšlienkovitého prijímania názorov väčšiny.

Satanisti neveria v nadprirodzené, v žiadneho Boha ani Diabla. Pre satanistu je on sám svojím vlastným Bohom. Satan je symbol Človeka, ktorý žije tak, ako mu to jeho pyšná živočíšna prirodzenosť diktuje. Realita stojaca za Satanom je jednoducho temná evolučná sila entropie, ktorá preniká celou prírodou a poskytuje palivo pre prežitie a presadenie sa vlastné každej živej veci. Satan nie je vedomá entita, ktorá by mala byť uctievaná, ale skôr rezervoár sily vnútri každého človeka, ktorý treba využiť podľa ľubovôle. Akýkoľvek spôsob obety je zavrhnutý ako kresťanská odchylka – v satanizme nie je žiadne božstvo, ktorému je možné obetovať.[1]

Panteistický satanizmus

[upraviť | upraviť zdroj]

Panteistický satanizmu stotožňuje Satana s hmotným svetom, matériou a všetkým živým. Pôvod panteistického satanizmu možno vystopovať v biblií, 2. List Korinťanom 4,4 podľa ktorého „Satan je pánom tohto sveta“, ale taktiež početné miesta v ktorých Kristus vyjadruje svoje pohŕdanie svetom. Panteistický satanizmus sa opiera o filozofiu Friedricha Nietzscheho, podľa ktorej každej živej bytosti je vlastná vôľa k moci, ktorú stotožňuje so Satanom. Vôľa k moci však musela byť zapretá, aby masy boli ľahšie ovládateľné a rozšírila sa otrocká morálka, a na tento účel boli vytvorené monoteistické náboženstva nahradzujúce vôľu k moci súcitom a pokorou, a ktoré spravili zo všeobecného princípu vôle k moci personifikované antagonistické božstvo vo svojom panteóne – v judeokresťanstve je ním Satan, ale takmer v každom náboženstve možno nájsť nepriateľské božstvo, ktoré v skutočnosti reprezentuje vôľu k moci.

Panteistický satanizmus teda vníma Satana ako nevedomý princíp, ktorý je vlastný všetkému živému, ktorého cieľom je prežiť a získať čo najviac moci. Tento princíp je vnímaný pozitívne, keďže z evolučného hľadiska zabezpečuje prežitie druhov, ako aj ich progresívny vývin. Vládne presvedčenie že život vznikol z neživej hmoty, teda panteistický Satan je aj súčasťou neživej hmoty. Kresťanstvo je vnímané ako obrátená vôľa k moci, falošná ideológia ktorá sľubuje tým čo nemali moc v živote získanie moci (spasenia) po smrti v súlade s axiómom „prví budú poslední a poslední budú prví“. Panteistický satanizmus teda tvrdí, že kresťanstvo vzniklo ako prevrátenie primárnych satanistických hodnôt, zatiaľ čo podľa zažitej predstavy satanizmus vznikol ako obrátenie kresťanstva.

Luciferianizmus

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Luciferianizmus

Luciferianizmus, ktorý sa často zamieňa s predchádzajúcimi dvomi formami satanizmu, je náboženstvo, ktorého ústrednou postavou je Lucifer. Podľa niektorých spolkov Lucifer nie je totožný so Satanom, kým podľa iných sú to len dve mená tej istej bytosti.

Lucifer je vnímaný ako boh svetla reprezentujúci šírenie individualizmu, sebauvedomenia a všeobecného vzdelania. Luciferianizmus vníma obdobie stredoveku, absolutizmu a duchovného monopolu rímskokatolíckej cirkvi ako obdobie temna, zatiaľ čo obdobie od Osvietenectva dodnes za nástup Luciferiánskej epochy, pre ktorú je charakteristický pluralizmus názorov, technický pokrok, voľnomyšlienkárstvo a tolerancia.

Poznáme luciferianizmus teistický, považujúci Lucifera za skutočne jestvujúcu bytosť starajúcu sa o duchovný pokrok ľudstva, ako aj luciferianizmus ateistický, považujúci Lucifera len za symbol osvietenia a duchovného pokroku.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Satanism: The Feared Religion [online]. . Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Satanizmus