Slezinová sneť
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Slezinová sneť (bežné názvy: antrax, modré kiahne) je infekčné ochorenie teplokrvných zvierat prenosné na človeka. Pôvodcom je Bacillus anthracis. Názov je odvodený od gréckeho slova antrakis, čo znamená uhlie, pretože kožná forma ochorenia sa väčšinou prejavuje čiernymi rankami na koži.
Na ochorenie sú vysokovnímavé bylinožravce, menej ošípané, mäsožravce a hydina. Infekcia má obvykle akútny priebeh a končí septikémiou, antrax je smrteľný do 2-3 dní. Vzácne sa vyskytuje chronická forma.
Pre človeka je antraxová infekcia životu nebezpečná, vyžaduje okamžité liečenie antibiotikami. Antrax možno použiť ako biologickú zbraň. Antrax sa v krajinách západnej, strednej Európy a v Spojených štátoch objavuje len málokedy. Oveľa častejšie sa vyskytuje v Latinskej a Strednej Amerike, na Balkánskom polostrove, v Ázii a Afrike. Najviac sú ohrození ľudia, ktorí pracujú s hospodárskymi zvieratami alebo v odvetviach spracúvajúcich mäso a vlnu. Antrax však nie je nákazlivý. Jediný spôsob, ako ním možno človeka nainfikovať, je vystaviť ho veľkému množstvu spór.
Liečba
[upraviť | upraviť zdroj]Liečba musí byť začatá čo najskôr po zistení možnej nákazy. Odporúčané sú vysoké dávky liečiv (2 x 500 mg denne počas 60 dní) s účinnou látkou Ciprofloxacín. Predáva sa ako Ciphin alebo Ciproglaxocain, v zahraničí aj ako Ciprobay a Ciproxin. Možná je aj alternatívna liečba penicilínom, tetracyklínom a pod.
Akékoľvek narušenie kožných vyrážok môže spôsobiť sepsu a rozšíriť ochorenie. Pacienta je tiež vhodné izolovať, aby ďalej nešíril nákazu.
Prevencia
[upraviť | upraviť zdroj]Najúčinnejšia forma prevencie je vyhýbanie sa kontaktu s infikovanými zvieratami a ľuďmi. Ak nie je možné vyhnúť sa kontaktu s nimi, odporúčajú sa ochranné pomôcky: odev, rukavice, špeciálne rúško na tvár a nos, prípadne filter.
Vakcína bola testovaná iba na vojakoch, jej účinky však nie sú celkom overené. Podľa niektorých názorov môže vakcína za tzv. syndróm vojny v Perzskom zálive.