Preskočiť na obsah

Veľkonočný pozdrav

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ústredným motívom veľkonočného pozdravu je zmŕtvychvstane Ježiša Krista oslavované kresťanmi počas Veľkej noci

Veľkonočný pozdrav alebo paschálny pozdrav[1] je pozdrav používaný (prevažne kresťanmi byzantského obradu) vo veľkonočnom období po veľkonočnej vigílii (oslávení Kristovho vzkriesenia). Namiesto bežného pozdravu veriaci zdraví variantom slov „Kristus vstal z mŕtvych!“, na čo druhá strana odpovedá: „Naozaj vstal (z mŕtvych)“. Na Slovensku medzi gréckokatolíckymi či pravoslávnymi kresťanmi slovami „Christos voskrese!“ s odpoveďou „Voistinu voskrese“.

Používanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Po prvý raz zaznieva v noci z Bielej soboty na Veľkonočnú nedeľu na vrchole bohoslužby. Kňaz a zhromaždenie prechádzajú okolo kostola so sviečkami, krížom, ikonou vzkriesenia a zástavami, pričom kňaz a zbor spievajú trikrát starobylý veľkonočný tropár (paschálny tropár)[2]: „Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval.“ (resp. Christos Voskrese iz mertvych, smertiju smert poprav i suščich vo hrobiv život darovav).

Pozdrav sa bežne používa až do ukončenia veľkonočného obdobia[3][4], teda do sviatku Nanebovstúpenia Pána, ktorý sa slávi 40 dní po zmŕtvychvstaní Ježiša Krista. Začiatok veľkonočného obdobia (a v dôsledku toho i čas typický pre pozdrav) sa v jednotlivých cirkevných komunitách líši v závislosti od používania kalendára (gregoriánsky alebo juliánsky). Osobitný pozdrav používajú východní kresťania aj na Vianoce (vianočný pozdrav).

V niektorých kultúrach, napríklad v Rusku či Srbsku, je zvyčajne pozdrav sprevádzaný trojitým bozkom na tvár. Pozdrav s bozkami sa aplikuje aj v pravoslávnej liturgii.[5] Pozdrav nachádza odozvu aj v beletristickej literatúre.[6]

Ruská pohľadnica z roku 1917 s motívom veľkonočného pozdravu s pozdravným bozkom

Význam a história

[upraviť | upraviť zdroj]

Pozdrav je odrazom radostnej veľkonočnej zvesti a pripomína radosť apoštolov zo správy o zmŕtvychvstaní Ježiša Krista, teda kresťanského Spasiteľa (Mt 27:64, Mt 28:6 – 7, Mk 16:6, Lk 24:6 a Lk 24:34). Slúži ako vyjadrenie radosti veriacich a znak pokoja a bratskej lásky.[5] Podľa konštantínopolského ekumenického patriarchu Bartolomeja I. pozdrav zahŕňa a ohlasuje podstatný obsah kresťanskej viery, a síce oslavu úmrtia smrti.[7]

Podľa pravoslávnej tradície pochádza pozdrav už z čias krátko po Kristovi. Použiť ho mala podľa legendy už Mária Magdaléna, ktorá po Kristovom nanebovstúpení prišla hlásať radostnú zvesť Ríma. Evanjelium mala zvestovať aj samotnému cisárovi Tibériovi. Keďže bolo zvykom priniesť cisárovi na audienciu dar, mala mu Mária podarovať vajce. Cisár mal Márii odpovedať, že pravdepodobnosť, že niekto vstane z mŕtvych je asi taká veľká, akože sa vajce sfarbí na červeno. Sfarbenie vajca sa malo následne podľa legendy zázračne zmeniť na červenú, ktorá sa stala typickou farbou veľkonočných vajec v pravoslávnom prostredí.[8][9][10]

Faddej Antonovič Goreckij, Christosovanie, maľba, 1850

Veľkonočné pozdravy v rôznych jazykoch

[upraviť | upraviť zdroj]
  • slovenčina  – Kristus vstal z mŕtvych! Naozaj vstal (z mŕtvych)! [11] (alebo z cirkevnej slovančiny: Хрїсто́съ воскре́се! Вои́стинꙋ воскре́се! – Christos voskrese! Voistinu voskrese!, doslova: Kristus sa vzkriesil! Naozaj sa vzkriesil!)
  • angličtina – Christ is Risen! Truly He is Risen! alebo Christ is Risen! Indeed, He is Risen! alebo He is Risen! He is Risen indeed!
  • latinčina – Christus resurrexit! Resurrexit vere!
  • maďarčina – Krisztus feltámadt (alebo feltámadott)! Valóban feltámadt (alebo feltámadott!)
  • nemčina – Christus ist auferstanden! Er ist wahrhaftig auferstanden!
  • novogréčtina – Χρίστος ανέστη! Αληθώσ ανέστη! (Christos anesti! Alithos anesti)
  • ukrajinčina – Христос воскрес! Воістину воскрес! (Chrystos voskres! Voistynu voskres!, doslova: Kristus sa vzkriesil! Naozaj sa vzkriesil!)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ KORMANÍK, Peter. Zmŕtvychvstanie Christovo – Základ a sila viery a Cirkvi. In: Pravoslávny teologický zborník. Zv. 31. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, 2006. ISBN 80-8068-542-8. S. 64.
  2. ↑ JÁGER, Róbert. Gréckokatolíci v nedeľu slávia Kristovo zmŕtvychvstanie [online]. Korzár, [cit. 2024-03-30]. Dostupné online.
  3. ↑ ZOLOVČÍKOVÁ, Helena. Dedina od zimy do leta: zborníček ľudových zvykov a piesní. Michalovce : Dom Matice slovenskej, 1991. S. 8.
  4. ↑ ZVONICKÝ, Gorazd. Veľkonočné dozvuky. Slovenské hlasy z Ríma: časopis slovenských katolíkov, 1985, roč. 34, čís. 5, s. [24]. ISSN 0394-8978.
  5. ↑ a b Христосование. In: Энциклопедический словарь Брокгауза и Ефрона. T. XXXVII. Ходский – Цензура. Санкт-Петербург : Брокгауз – Ефрон, 1903. Dostupné online. S. 700.
  6. ↑ Napríklad: SALTYKOV-ŠČEDRIN, Michail Jevgrafovič. Obrázky z gubernie. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1953. Kapitola „Christos voskes!“, s. 352.
  7. ↑ V prejave z roku 2005, cit. podľa: BARTHOLOMEW I. Speaking the Truth in Love: Theological and Spiritual Exhortations of Ecumenical Patriarch Bartholomew. New York : Fordham University Press, 2011. ISBN 978-0-8232-3337-3. S. 38.
  8. ↑ RALLS, Karen. Medieval Mysteries: A Guide to History, Lore, Places and Symbolism. Lake Worth : Nicolas-Hays, 2014. ISBN 978-0-89254-592-6. S. 47.
  9. ↑ The Origin and Meaning of the Paschal Greeting [online]. Washington, D.C.: Russian Orthodox Cathedral of St. John the Baptist of Washington DC, [cit. 2024-03-31]. Dostupné online.
  10. ↑ GALLUZZO, James S. The Spirituality of Mary Magdalene: Embracing the Sacred Union of the Feminine and Masculine as One. New York : iUniverse, 2008. ISBN 978-0-595-61160-7. S. 62.
  11. ↑ http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20110426007, http://vitaz.rimkat.sk/index.php?a=article-spektrum&id=57
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Veľkonočný_pozdrav&oldid=7838374“