Záliv
Záliv je (hlboký) výbežok oceánu, mora, jazera (v širšom zmysle aj vodného toku) do pevniny, pričom nie je obmedzená cirkulácia vody medzi týmto výbežkom a materským vodným telesom.[1][2][3] Malý záliv a každý výbežok vodného toku do pevniny sa nazýva zátoka.[3][4][5][6]
Najväčšie zálivy
[upraviť | upraviť zdroj]| Názov | Miesto | Rozloha v km2 |
|---|---|---|
| Bengálsky záliv | Indický oceán | 2 172 000 |
| Mexický záliv | Atlantický oceán | 1 543 000 |
| Aljašský záliv | Tichý oceán | 1 327 000 |
| Hudsonov záliv | Atlantický oceán | 1 232 000 |
| Veľký austrálsky záliv | Indický oceán | 494 000 |
| Perzský záliv | Indický oceán | 239 000 |
| Záliv svätého Vavrinca | Atlantický oceán | 238 000 |
| Biskajský záliv | Atlantický oceán | 194 000 |
| Kalifornský záliv | Tichý oceán | 177 000 |
| Botnický záliv | Baltské more | 103 600 |
Zdroj:[7]
Známe zálivy
[upraviť | upraviť zdroj]- Afrika
- Amerika
- Ázia
- Európa
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- ↑ záliv. In: Encyklopédia Zeme. Ed. Juraj Činčura. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 720 s. (Encyklopédie Obzoru.) S. 691.
- ↑ a b záliv. In: Malá československá encyklopedie. Vyd. 1. Zväzok 6 Š – Ž. Praha : Academia, 1987. 928 s. S. 767.
- ↑ zátoka. In: HAVRÁNEK, Bohuslav, ed. a kol. Slovník spisovného jazyka českého. Praha: Academia, 1989. dostupné online
- ↑ zátoka. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok V v-ž. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1965. 848 s. Dostupné online. S. 545.
- ↑ Jaký je rozdíl mezi mořem a zálivem? — PSK [online]. ptejteseknihovny.cz, [cit. 2018-07-08]. Dostupné online.
- ↑ ČEMAN, Róbert. Neživá príroda. 1. vyd. Bratislava : MAPA Slovakia Bratislava, 1999. ISBN 80-967723-9-2.
