Zijárovci

Zijárovci
زیاریان

↓

cca. 931 – asi 1090

↓

Geografia

Mapa Zirájovského panstva, bledomodrou najväčší rozsah.

Hlavné mesto

Isfahán (931 – 935)

Rajj (935 – 943)
Gorgán (943 – 1035)

Ámol (1035 – 1090)

Najvyšší bod

Kúh-e Damávand (5 610 m n. m.)

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie

Peržania

Jazyky

perzské jazyky (lingua franca)
arabčina (teológia)

Náboženstvo

sunnitský islam (vládnuca vrstva)
populácia a menšiny aj: kresťanstvo (najmä nestoriánstvo), šiitizmus, zoroastrizmus

Štátny útvar

Štátne zriadenie

dedičná monarchia

Predchádzajúce štáty:

	Abbásovci
	Sámánovci

Nástupnícke štáty:

	Bújovci
	Asasíni
	Seldžucká ríša

Zijárovci^[1] bola menšia perzská panovnícka dynastia vládnuca zhruba v rokoch 931 – 1090 na území Tabaristanu, t. j. na južných brehoch Kaspického mora. Svoj pôvod odvodzovali od starovekých gílánských panovníkov.^[2]^[3]

V ranom období existencie svojho panstva boli Zijárovci schopní viesť relatívne nezávislú politiku. Zakladateľ rodu, žoldniersky veliteľ Mardávidž ibn Zijár, využil mocenské vákuum, ktoré vzniklo v 10. storočí v Perzii a vytvoril vlastné panstvo. Dobyl Rajj, Kazvín a rozšíril svoje panstvo až po Hamadán, Dínavar a Esfahán. V roku 934 sa jeho vojská dostali do Ahvázu.^[2]^[3]

Po Mardávidžovej smrti v roku 935 prišli Zijárovci o južné územia, ktoré ovládli bývalí zijárovskí velitelia, bratia Bújovci. V druhej polovici 10. storočia, po smrti jeho brata Vušmgíra sa Zijárovci navyše priamo dostali pod striedavý vplyv Sámánovcov a Bújovcov, umocnený spormi v rámci dynastie. Niekedy v rokoch 1011/1012 sa stali vazalmi Ghaznovcov a okolo roku 1037 nakoniec vazalmi Seldžuckej ríše.^[2]^[3]

O posledných 90 rokoch existencie vazalského zijárovského panstva sa historické zdroje zmieňujú pomenej, po vláde Manúčihra miznú aj zijárovské mince. Koniec dynastie je zahmlený, pravdepodobne sa datuje približne k roku 1090 a je spojený s rozvojom sekty assassínov.^[2]^[3]

Zoznam panovníkov^[1]

Mardávídž ibn Zijár (928 – 935), vyznával zoroastrizmus
Vušmgír ibn Zijár (935 – 967)
Bísutún ibn Vušmgír (967 – 1012)
Manúčihr ibn Kábús (1012 – 1029)
Anúširván ibn Manúčihr (1029 – 1049)
Kábús ibn Dárá (1049 – 1069)
Gílánšáh^[2]

Referencie

↑ ^a ^b TAUER, Felix. Svět islámu. Dějiny a kultura. 2. vyd. Praha : Vyšehrad, 2006. ISBN 80-7021-828-2. S. 386.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ZIYARIDS. In: The Encyclopaedia of Islam. Ed. P. J. Bearman, Th. Bianquis, C. E. Bosworth, E. van Donzel, W. P. Heinrichs. 2nd Ed. Vol. 11. W – Z. Leiden : Brill, 2002. ISBN 90-04-12756-9. S. 539 – 540.
↑ ^a ^b ^c ^d ZIYARIDS. In: Encyclopaedia Iranica [online]. New York: Encyclopædia Iranica Foundation, [cit. 2020-02-22]. Dostupné online.

Tento článok je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[:TAU1-1] TAUER, Felix. Svět islámu. Dějiny a kultura. 2. vyd. Praha : Vyšehrad, 2006. ISBN 80-7021-828-2. S. 386.

[EI-2] ZIYARIDS. In: The Encyclopaedia of Islam. Ed. P. J. Bearman, Th. Bianquis, C. E. Bosworth, E. van Donzel, W. P. Heinrichs. 2nd Ed. Vol. 11. W – Z. Leiden : Brill, 2002. ISBN 90-04-12756-9. S. 539 – 540.

[:0-3] ZIYARIDS. In: Encyclopaedia Iranica [online]. New York: Encyclopædia Iranica Foundation, [cit. 2020-02-22]. Dostupné online.

[1]

[2]

[3]