A-103 (SA-9)
Údaje o misii | |||||
---|---|---|---|---|---|
Názov misie: | A-103 (SA-9) | ||||
COSPAR ID: | 1965-009A | ||||
Nosná raketa: | Saturn I | ||||
Posádka: | bez posádky | ||||
Kozmodróm (rampa): | Cape Canaveral Air Force Station (LC 37B) | ||||
Štart: | 16. február 1965 14:37:00 UTC | ||||
Pristátie: | 17. september 1978 07:20 UTC | ||||
Trvanie: | 4961 dní | ||||
Počet obehov: | 75 918 | ||||
Apogeum: | 523 km | ||||
Perigeum: | 430 km | ||||
Doba obehu: | 94,1 | ||||
Inklinácia: | 31,7° | ||||
Hmotnosť: | 15,375 kg | ||||
Navigácia | |||||
| |||||
A-103 (SA-9, Saturn-Apollo 9) bola orbitálna misia nosnej rakety Saturn I v rámci programu Apollo. Bola to tretia misia rakety Saturn s maketou veliteľského a servisného modulu. Raketa niesla aj prvý satelit programu Pegasus.
Ciele misie
[upraviť | upraviť zdroj]Misia mala za úlohu otestovať komponenty kozmickej lode Apollo a zároveň vyniesť satelit Pegasus. Maketa kozmickej lode Apollo bola tentokrát upravená tak, že v priestore servisného modulu bol umiestnený zložený satelit Pegasus. Po štarte sa mali postupne oddeliť prvý stupeň, únikový systém a potom veliteľský modul. Druhý stupeň so servisným modulom mali dosiahnuť obežnú dráhu spoločne a zotrvať na nej až do zániku v atmosfére. Satelit Pegasus sa mal postupne vysunúť z útrob servisného modulu a potom rozvinúť panely na testovanie frekvencie dopadov mikrometeoritov.
Tak ako pri predchádzajúcich misiách, aj tentokrát bola raketa a maketa Apolla vybavená množstvom meracích prístrojov a systémom na prenos telemetrie. Hlavným záujmom bolo otestovanie schopnosti rakety Saturn I dopraviť náklad na odlišnú dráhu ako predtým. Ďalšie testy sa týkali odhodenia veže únikového systému a mechanického systému na rozvinutie detekčných ramien satelitu Pegasus.
Priebeh letu
[upraviť | upraviť zdroj]Takmer ako každý štart aj misia A-103 bola postihnutá meškaniami a prerušovaním odpočítavania. Prvé meškanie bolo spôsobené poruchou napájania počítača letovej bezpečnosti na Eastern Test Range. Ďalšie meškanie si vyžiadalo vynútené vybitie a nabitie batérií satelitu Pegasus. Potom už všetko prebehlo bez problémov a náklad dosiahol požadovanú obežnú dráhu približne desať a pol minúty po štarte. V čase T+804 sekúnd sa oddelil veliteľský modul a o minútu neskôr začal proces rozvíjania detekčných ramien satelitu Pegasus. Misia bola úspešná vo všetkých bodoch aj napriek drobným poruchám nosiča aj nákladu. Satelit mal projektovanú životnosť 1188 dní a deaktivovaný bol 29. augusta 1968.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- BENSON, Charles D.; FAHERTY, William B.. Moonport: A History of Apollo Launch Facilities and Operations. [s.l.] : NASA, 1978. Dostupné online. Archivované 2011-03-18 z originálu. (po anglicky)
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku A-103 na českej Wikipédii.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému A-103 (SA-9)