Preskočiť na obsah

Mníchov

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.
Mníchov
nem. München
mesto
Pohľad na mesto
Vlajka
Erb
Štát Nemecko Nemecko
Spolková krajina Bavorsko
Vládny obvod Horné Bavorsko
Mestský okres Mníchov
Diaľnica A 8, A 9, A 92, A 94, A 95, A 96, A 995
Rieka Isar
Nadmorská výška 519 m n. m.
Súradnice 48°8′S 11°35′V / 48,133°S 11,583°V / 48.133; 11.583
Najvyšší bod Warnberg
 - výška 579 m n. m.
 - súradnice 48°4′S 11°31′V / 48,067°S 11,517°V / 48.067; 11.517
Najnižší bod Feldmoching
 - súradnice 48°13′S 11°33′V / 48,217°S 11,550°V / 48.217; 11.550
Rozloha 600,24 km² (60 024 ha)
Obyvateľstvo 1 429 584 (1.1.2015)
Hustota 2 381,69 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1158
Primátor Dieter Reiter (SPD)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 80331 – 81929
Kód 09 1 62 000
EČV M
Poloha mesta Mníchov v rámci Nemecka
Poloha mesta Mníchov v rámci Nemecka
Poloha mesta Mníchov v rámci spolkovej krajiny Bavorsko
Poloha mesta Mníchov v rámci spolkovej krajiny Bavorsko
Wikimedia Commons: Munich
Webová stránka: http://www.muenchen.de
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Mníchov (nemecky: München; bavorsky: Minga) je hlavné a najľudnatejšie mesto Bavorska. S populáciou 1,5 milióna obyvateľov k 31. júlu 2020 je tretím najväčším mestom v Nemecku, po Berlíne a Hamburgu, a teda najväčšie, ktoré netvorí svoj vlastný štát, ako aj 11. najväčšie mesto v Európskej únii. Mestská metropolitná oblasť je domovom pre 6 miliónov ľudí.

Nachádza sa na brehu rieky Isar (prítok Dunaja) severne od Bavorských Álp, je sídlom bavorskej administratívnej oblasti Horné Bavorsko a je najhustejšie osídleným mestom v Nemecku (4 500 osôb na km²). Mníchov je po rakúskom hlavnom meste Viedni druhým najväčším mestom v bavorskej nárečovej oblasti.

Mesto sa prvýkrát spomína v roku 1158. Katolícky Mníchov dôrazne odolával reformácii a počas výslednej tridsaťročnej vojny bol politickým bodom rozdielov. Napriek okupácii protestantskými Švédmi zostal fyzicky nedotknutý. Akonáhle bolo Bavorsko v roku 1806 založené ako zvrchované kráľovstvo, Mníchov sa stal hlavným európskym centrom umenia, architektúry, kultúry a vedy. V roku 1918, počas nemeckej revolúcie, bol vládnuci rod Wittelsbachovcov, ktorý vládol v Bavorsku od roku 1180, nútený abdikovať v Mníchove a bola vyhlásená socialistická republika s krátkym trvaním. V 20. rokoch sa Mníchov stal domovom niekoľkých politických frakcií, medzi nimi aj NSDAP. Po nástupe nacistov k moci bol Mníchov vyhlásený za „hlavné mesto hnutia“. V roku 1938 tu bola podpísaná Mníchovská dohoda. Mesto bolo počas druhej svetovej vojny ťažko bombardované, avšak obnovilo väčšinu svojej tradičnej panorámy mesta. Po skončení povojnovej americkej okupácie v roku 1949 došlo v rokoch Wirtschaftswunderu, alebo „ekonomického zázraku“, k veľkému nárastu populácie a ekonomickej sily. V meste sa konali letné olympijské hry 1972 a bolo jedným z hostiteľských miest Majstrovstiev sveta vo futbale 1974 a 2006.

Mníchov je dnes globálnym centrom umenia, vedy, technológie, financií, vydavateľstva, kultúry, inovácií, vzdelávania, podnikania a cestovného ruchu a má veľmi vysokú úroveň a kvalitu života. Je to jedno z najprosperujúcejších a najrýchlejšie rastúcich miest v Nemecku.

Ekonomika Mníchova je založená na moderných technológiách, automobiloch, sektore služieb a kreatívnom priemysle, ako aj IT, biotechnológiách, strojárstve a elektronike. V meste sídli mnoho nadnárodných spoločností, ako napríklad BMW, Siemens, MAN, Linde, Allianz a MunichRE. Je tiež domovom dvoch výskumných univerzít, množstva vedeckých inštitúcií a svetových technologických a vedeckých múzeí, ako sú Deutsches Museum a BMW Museum. Početné mníchovské architektonické a kultúrne atrakcie, športové podujatia, výstavy a každoročný Oktoberfest priťahujú značný cestovný ruch. V meste žije viac ako 530 000 obyvateľov cudzieho pôvodu, čo predstavuje 37,7% jeho populácie.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Etymológia

[upraviť | upraviť zdroj]
Mníchovský mestský veľký erb

Názov mesta sa zvyčajne interpretuje ako odvodený zo staronemeckého alebo stredonemeckého výrazu Munichen, čo znamená „mníchmi“. Pochádza to od mníchov benediktínskeho rádu, ktorí na mieste, ktoré sa neskôr malo stať starým mestom Mníchova, viedli kláštor. Mních je zobrazený aj na erbe mesta.

Mesto sa prvýkrát spomína ako forum apud Munichen v augsburskej arbitráži 14. júna 1158 cisárom Svätej rímskej ríše Fridrichom I.

Názov v modernej nemčine je München, ale ten bol rôzne preložený do rôznych jazykov: do angličtiny, francúzštiny a rôznych ďalších jazykov ako „Munich“, v taliančine ako „Monaco di Baviera“, v portugalčine ako „Munique“. V slovenčine je preložený ako „Mníchov“.

Pôvod stredovekého mesta

[upraviť | upraviť zdroj]
Mníchov v 16. storočí

Prvou známou osadou v tejto oblasti boli benediktínski mnísi na soľnej ceste. Za dátum založenia sa nepovažuje rok 1158, teda dátum, kedy bolo mesto prvýkrát uvedené v listine. Dokument bol podpísaný v Augsburgu. Henrich Lev, vojvoda Saska a Bavorska, postavil mýtny most cez rieku Isar vedľa mníchovskej osady a na soľnej ceste. Avšak počas archeologických vykopávok v Marienhofe pred rozšírením S-Bahnu z roku 2012 sa našli črepy nádob z 11. storočia, ktoré opäť dokazujú, že osada Mníchov musí byť staršia ako ich prvá dokumentárna zmienka z roku 1158.

Plán Mníchova v roku 1642

V roku 1175 získal Mníchov štatút mesta a opevnenie. V roku 1180 s podporou Henricha Leva sa Otto I. Wittelsbach stal bavorským vojvodom a Mníchov bol odovzdaný biskupovi vo Freisingu. (Dediči Wittelsbacha, dynastia Wittelsbachovcov, vládli v Bavorsku až do roku 1918.) V roku 1240 bol Mníchov prevedený do rúk Otta II. Wittelsbacha a v roku 1255, keď sa bavorské vojvodstvo rozdelilo na dve časti, sa Mníchov stal vojvodským sídlom horného Bavorska.

Vojvoda Ľudovít IV., rodák z Mníchova, bol zvolený za nemeckého kráľa v roku 1314 a korunovaný za cisára Svätej ríše rímskej v roku 1328. Posilnil pozíciu mesta tým, že mu udelil monopol na soľ, čím mu zaistil ďalšie príjmy. Na konci 15. storočia prešiel Mníchov obrodou gotického umenia: bola rozšírená Stará radnica a najväčší mníchovský gotický kostol - Frauenkirche - dnešná katedrála - bol postavený iba za 20 rokov, počnúc rokom 1468.

Hlavné mesto zjednoteného Bavorska

[upraviť | upraviť zdroj]

Keď sa v roku 1506 znovu spojilo Bavorsko, stal sa jeho hlavným mestom Mníchov. Umenie a politika boli čoraz viac ovplyvňované dvorom (pozri Orlando di Lasso a Heinrich Schütz). V 16. storočí bol Mníchov centrom nemeckej protireformácie a tiež renesančného umenia. Vojvoda Wilhelm V. dal poveriť výstavbu jezuitského kostola Michaelskirche, ktorý sa stal centrom protireformácie, a v roku 1589 postavil aj Hofbräuhaus na varenie hnedého piva. Katolícka liga bola založená v Mníchove roku 1609.

Marienplatz, Mníchov okolo roku 1650

V roku 1623, počas tridsaťročnej vojny, sa Mníchov stal volebným sídlom, keď bola volebná dôstojnosť investovaná do bavorského vojvodu Maximiliána I., ale v roku 1632 bolo mesto obsadené švédskym kráľom Gustávom II. Adolfom. Keď v rokoch 1634 a 1635 prepukol bubonický mor, zomrela asi jedna tretina obyvateľstva. Za vlády bavorských kurfistov bol Mníchov dôležitým centrom barokového života, musel však trpieť aj pod habsburskou okupáciou v rokoch 1704 a 1742.

V roku 1806 sa mesto stalo hlavným mestom nového bavorského kráľovstva. O dvadsať rokov neskôr bola Landshutova univerzita presunutá do Mníchova. Mnohé z najkrajších budov mesta patria do tohto obdobia a boli postavené za prvých troch bavorských kráľov. Najmä Ľudovít I. poskytol vynikajúce služby statusu Mníchova ako centra umenia, prilákal množstvo umelcov a vylepšil architektonickú podstatu mesta veľkými bulvármi a budovami. Na druhej strane bol Ľudovít II., známy po celom svete ako rozprávkový kráľ, väčšinou vzdialený od svojho hlavného mesta a zameriaval sa viac na svoje fantazijné zámky na bavorskom vidieku. Jeho záštita nad Richardom Wagnerom si napriek tomu zabezpečila jeho posmrtnú povesť, rovnako ako jeho hrady, ktoré pre Bavorsko stále vytvárajú značný turistický príjem. Neskôr sa roky regenta princa Luitpolda vyznačovali obrovskou umeleckou a kultúrnou aktivitou v Mníchove, ktorá posilnila jej postavenie kultúrnej sily svetového významu (pozri Franz von Stuck a Der Blaue Reiter).

Prvá svetová vojna a druhá svetová vojna

[upraviť | upraviť zdroj]

Po vypuknutí prvej svetovej vojny v roku 1914 sa život v Mníchove stal veľmi ťažkým, pretože spojenecká blokáda Nemecka viedla k nedostatku potravín a pohonných hmôt. Počas francúzskych náletov v roku 1916 padli na Mníchov tri bomby.

Po prvej svetovej vojne bolo mesto v centre podstatných politických nepokojov. V novembri 1918, v predvečer nemeckej revolúcie, utiekol z mesta Ľudovít III. a jeho rodina. Po vražde prvého republikánskeho premiéra Bavorska Kurta Eisnera vo februári 1919 Antonom Grafom von Arco auf Valleym bola vyhlásená Bavorská sovietska republika. Keď sa komunisti ujali moci, Lenin, ktorý žil pred niekoľkými rokmi v Mníchove, poslal blahoprajný telegram, avšak Sovietska republika zanikla 3. mája 1919 zásluhou Freikorpsu. Počas obnovy republikánskej vlády sa Mníchov stal ohniskom extrémistickej politiky, medzi ktorými sa čoskoro dostali do popredia Adolf Hitler a národní socialisti.

Nepokoj počas Pivného puču

V roku 1923 usporiadal Adolf Hitler a jeho podporovatelia sústredení v Mníchove Pivný puč, pokus o zvrhnutie Weimarskej republiky a prevzatie moci. Vzbura zlyhala, výsledkom bolo zatknutie Hitlera a dočasné ochromenie nacistickej strany (NSDAP). Keď sa v roku 1933 v Nemecku ujali moci nacisti, mesto sa stalo opäť pre nich dôležitým. Strana vytvorila prvý koncentračný tábor v Dachau, 16 kilometrov severozápadne od mesta. Pre svoj význam pre nástup národného socializmu bol Mníchov označovaný ako Hauptstadt der Bewegung („hlavné mesto hnutia“). Ústredie NSDAP bolo v Mníchove a okolo Königsplatz bolo postavených veľa Führerbauten („budov Führer“), z ktorých niektoré dodnes prežívajú.

Mesto je známe ako miesto vyvrcholenia politiky appeasementu zo strany Británie a Francúzska, ktorá viedla k druhej svetovej vojne. Práve v Mníchove britský premiér Neville Chamberlain súhlasil s anexiou československého regiónu Sudety do Veľkého Nemecka v nádeji, že splní túžby hitlerovskej Tretej ríše.

Mníchov bol od júna 1942 do februára 1943 základňou Bielej ruže, študentského hnutia odporu. Členovia jadra boli zatknutí a popravení na základe distribúcie letákov na univerzite v Mníchove Hansom a Sophie Schollovými.

Mesto bolo ťažko poškodené spojeneckými bombovými útokmi počas druhej svetovej vojny a 71 náletmi počas piatich rokov.

Po vojne

[upraviť | upraviť zdroj]

Po okupácii USA v roku 1945 bol Mníchov úplne prebudovaný podľa dôkladného plánu, ktorý si zachoval svoju predvojnovú uličnú sieť. V roku 1957 počet obyvateľov Mníchova presiahol jeden milión. Mesto naďalej hralo veľmi významnú úlohu v nemeckej ekonomike, politike a kultúre a v desaťročiach po druhej svetovej vojne si získalo prezývku Heimliche Hauptstadt („tajné hlavné mesto“).

V Mníchove sa konali letné olympijské hry v roku 1972, počas ktorých boli 11 izraelskí športovci zavraždení palestínskymi teroristami pri mníchovskom masakri, keď si ozbrojenci z palestínskej skupiny „Čierny september“ prevzali rukojemníkov z izraelského olympijského tímu. K masovým vraždám došlo v Mníchove aj v rokoch 1980 a 2016.

Väčšina obyvateľov Mníchova sa teší vysokej kvalite života. Mercer HR Consulting neustále radí mesto medzi top 10 miest s najvyššou kvalitou života na celom svete - prieskum z roku 2011 zaradil Mníchov na 4. miesto. V roku 2007 rovnaká spoločnosť tiež zaradila Mníchov ako 39. najdrahšie na svete a najdrahšie veľké mesto v Nemecku. Mníchov má prosperujúcu ekonomiku, ktorú poháňajú odvetvia informačných technológií, biotechnológie a vydavateľstvo. Znečistenie životného prostredia je nízke, aj keď od roku 2006 je mestská rada znepokojená úrovňami pevných častíc (PM), najmä pozdĺž hlavných dopravných tepien mesta. Od prijatia právnych predpisov EÚ týkajúcich sa koncentrácie častíc v ovzduší organizujú environmentálne skupiny ako Greenpeace veľké protestné zhromaždenia, v ktorých vyzývajú mestskú radu a vládu štátu, aby zaujali prísnejší postoj k znečisťovaniu. Dnes je miera kriminality nízka v porovnaní s inými veľkými nemeckými mestami, ako sú Hamburg alebo Berlín. Nemeckí obyvatelia nazývajú mesto „Millionendorf“, čo znamená „dedina s miliónmi obyvateľov“. Kvôli vysokej životnej úrovni a prosperujúcej ekonomike mesta a regiónu došlo k prílevu ľudí a počet obyvateľov Mníchova do júna 2015 prekročil 1,5 milióna, čo je za 10 rokov nárast o viac ako 20%.

Geografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Topografia

[upraviť | upraviť zdroj]
Alpy za panorámou Mníchova

Mníchov leží na vyvýšených pláňach Horného Bavorska, asi 50 km severne od severného okraja Álp, v nadmorskej výške okolo 520 m.n.m. Miestne rieky sú Isar a Würm. Mníchov sa nachádza v severoalpskom predpolí. Severná časť tejto piesočnatej plošiny zahŕňa vysoko úrodnú kremencovú oblasť, ktorá už nie je ovplyvnená procesmi skladania v Alpách, zatiaľ čo južná časť je pokrytá morénskymi kopcami. Medzi nimi sú polia fluviálno-ľadovcového výlevu, napríklad v okolí Mníchova. Kdekoľvek sa tieto usadeniny stenčujú, spodná voda môže preniknúť štrkovým povrchom a zaplaviť oblasť, čo vedie k močariskám ako na severe Mníchova.

Podnebie

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Köppenových klasifikačných šablón a aktualizovaných údajov je podnebie oceánske (Cfb), nezávislé od izotermy, ale s niektorými vlhkými kontinentálnymi podnebiami (Dfb), ako sú teplé až horúce letá a studené zimy, ale bez trvalej snehovej pokrývky. Blízkosť Álp prináša väčšie množstvo zrážok a následne väčšiu náchylnosť k problémom s povodňami. Realizujú sa štúdie adaptácie na zmenu podnebia a extrémnych udalostí, jedným z nich je Isarov plán adaptácie na klímu EÚ.

Centrum mesta leží medzi oboma podnebiami, zatiaľ čo letisko v Mníchove má vlhké kontinentálne podnebie. Najteplejším mesiacom je v priemere júl. Najchladnejší je január.

Prehánky a búrky prinášajú najvyššie priemerné mesačné zrážky neskoro na jar a počas celého leta. Najviac zrážok sa vyskytne priemerne v júli. Zima zvykne mať menej zrážok, najmenej vo februári.

Vyššia nadmorská výška a blízkosť Álp spôsobujú, že v meste je viac dažďov a snehu ako v mnohých iných častiach Nemecka. Alpy ovplyvňujú klímu mesta aj inak; napríklad teplý zjazdový vietor z Álp (föhnský vietor), ktorý aj v zime môže v priebehu niekoľkých hodín prudko zvýšiť teploty.

Mníchov, ktorý je stredom Európy, podlieha mnohým klimatickým vplyvom, takže poveternostné podmienky sú tam premenlivejšie ako v iných európskych mestách, najmä v tých západnejšie a južnejšie od Álp.

Na oficiálnych meteorologických staniciach v Mníchove sú najvyššie a najnižšie namerané teploty, aké kedy boli namerané, 37,5°C, 27. júla 1983 v Trudering-Riem, a -31,6°C, 12. februára 1929 v botanickej záhrade mesta.

Počasie Mníchov (Dreimühlenviertel), prevýšenie: 515 m and 535 m, 1981–2010 normálne, extrémne 1954–súčasnosť
Mesiac Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec Rok
Najvyššia °C (°F) 18.9
(66) 		21.4
(70.5) 		24.0
(75.2) 		32.2
(90) 		31.8
(89.2) 		35.2
(95.4) 		37.5
(99.5) 		37.0
(98.6) 		31.8
(89.2) 		28.2
(82.8) 		24.2
(75.6) 		21.7
(71.1) 		37,5
(99,5)
Najvyššia priemerná °C (°F) 3.5
(38.3) 		5.0
(41) 		9.5
(49.1) 		14.2
(57.6) 		19.1
(66.4) 		21.9
(71.4) 		24.4
(75.9) 		23.9
(75) 		19.4
(66.9) 		14.3
(57.7) 		7.7
(45.9) 		4.2
(39.6) 		13,9
Priemerná denná °C (°F) 0.3
(32.5) 		1.4
(34.5) 		5.3
(41.5) 		9.4
(48.9) 		14.3
(57.7) 		17.2
(63) 		19.4
(66.9) 		18.9
(66) 		14.7
(58.5) 		10.1
(50.2) 		4.4
(39.9) 		1.3
(34.3) 		9,7
Najnižšia priemerná °C (°F) -2.5
(27.5) 		-1.9
(28.6) 		1.6
(34.9) 		4.9
(40.8) 		9.4
(48.9) 		12.5
(54.5) 		14.5
(58.1) 		14.2
(57.6) 		10.5
(50.9) 		6.6
(43.9) 		1.7
(35.1) 		-1.2
(29.8) 		5,9
Najnižšia °C (°F) -22.2
(-8) 		-25.4
(-13.7) 		-16.0
(3.2) 		-6.0
(21.2) 		-2.3
(27.9) 		1.0
(33.8) 		6.5
(43.7) 		4.8
(40.6) 		0.6
(33.1) 		-4.5
(23.9) 		-11.0
(12.2) 		-20.7
(-5.3) 		−25,4
(−13,7)
Zrážky mm (palce) 48
(1.89) 		46
(1.81) 		65
(2.56) 		65
(2.56) 		101
(3.98) 		118
(4.65) 		122
(4.8) 		115
(4.53) 		75
(2.95) 		65
(2.56) 		61
(2.4) 		65
(2.56) 		944
(37,17)
Slnečný svit 79 96 133 170 209 210 238 220 163 125 75 59 1 777
[chýba zdroj]

Klimatické zmeny

[upraviť | upraviť zdroj]

V Mníchove možno pozorovať aj všeobecný trend globálneho otepľovania s nárastom priemerných ročných teplôt v Nemecku za posledných 120 rokov asi o 1°C. V novembri 2016 mestská rada oficiálne dospela k záveru, že ďalší nárast priemernej teploty, vyšší počet tepelných extrémov, nárast počtu horúcich dní a nocí s teplotami vyššími ako 20°C (tropické noci), zmena zrážkových vzorcov v rámci prebiehajúcich klimatických zmien, sa dá očakávať aj nárast počtu miestnych prípadov silného dažďa. Vedenie mesta sa rozhodlo podporiť spoločnú štúdiu vlastného projektu für Gesundheit und Umwelt (oddelenia pre otázky zdravia a životného prostredia) a nemeckej meteorologickej služby, ktorá bude zhromažďovať údaje o miestnom počasí. Údaje sa majú použiť na vytvorenie akčného plánu adaptácie mesta na lepšie riešenie zmeny podnebia, ako aj integrovaného akčného programu na ochranu podnebia v Mníchove. Pomocou týchto programov možno monitorovať a riadiť problémy týkajúce sa územného plánovania a hustoty osídlenia, rozvoja budov a zelených plôch, ako aj plánov fungovania vetrania v panoráme mesta.

Demografia

[upraviť | upraviť zdroj]
Rok Populácia +/- % nárast
1500 13 447 —
1600 21 943 +63,2%
1750 32 000 +45,8%
1880 230 023 +618,8%
1890 349 024 +51,7%
1900 499 932 +43,2%
1910 596 467 +19,3%
1920 666 000 +11,7%
1930 728 900 +9,4%
1940 834 500 +14,5%
1950 823 892 -1,3%
1960 1 055 457 +28,1%
1970 1 311 978 +24,3%
1980 1 298 941 -1,0%
1990 1 229 026 -5,4%
2000 1 210 223 -1,5%
2005 1 259 584 +4,1%
2010 1 353 186 +7,4%
2011 1 364 920 +0,9%
2012 1 388 308 +1,7%
2013 1 402 455 +1,0%
2015 1 450 381 +3,4%

Z iba 24 000 obyvateľov v roku 1700 sa počet obyvateľov mesta zdvojnásobil približne každých 30 rokov. Bolo to 100 000 v roku 1852, 250 000 v roku 1883 a 500 000 v roku 1901. Od tej doby sa Mníchov stal tretím najväčším mestom Nemecka. V roku 1933 bolo zrátaných 840 901 obyvateľov a v roku 1957 viac ako 1 milión.

Prisťahovalectvo

[upraviť | upraviť zdroj]

V júli 2017 mal Mníchov 1,42 milióna obyvateľov; k 31. decembru 2017 malo v meste bydlisko 421 832 štátnych príslušníkov, pričom 50,7% týchto obyvateľov bolo občanmi členských štátov EÚ a 25,2% občanov európskych štátov, ktoré nie sú členmi EÚ (vrátane Ruska a Turecka). Najpočetnejšie skupiny cudzincov boli Turci (39 204), Chorváti (33 177), Taliani (27 340), Gréci (27 117), Poliaci (27 945), Rakúšania (21 944) a Rumuni (18 085).

Najväčšie skupiny zahraničných rezidentov k 31. decembru 2018

Štát Počet ob.
Chorvátsko Chorvátsko 38 137
Turecko Turecko 37 876
Taliansko Taliansko 27 821
Grécko Grécko 26 560
Rakúsko Rakúsko 21 046
Bosna a Hercegovina Bosna a Hercegovina 19 692
Poľsko Poľsko 19 101
Rumunsko Rumunsko 17 980
Srbsko Srbsko 14 115
Bulharsko Bulharsko 12 575
Irak Irak 12 237
Kosovo Kosovo 11 428
Francúzsko Francúzsko 10 239
India India 9 071
Rusko Rusko 8 899
Španielsko Španielsko 8 860
Maďarsko Maďarsko 8 586
Čína Čína 8 400
Afganistan Afganistan 7 246
Ukrajina Ukrajina 6 964
USA Spojené štáty 6 647
Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo 4 993
Sýria Sýria 4 382

Náboženstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Okolo 45% obyvateľov Mníchova nie je členom žiadnej náboženskej skupiny; tento pomer predstavuje najrýchlejšie rastúci segment populácie. Rovnako ako vo zvyšku Nemecka došlo v katolíckej a protestantskej cirkvi k neustálemu poklesu počtu členov. K 31. decembru 2017 bolo 31,8% obyvateľov mesta katolíkov, 11,4% protestantov, 0,3% židov a 3,6% členov pravoslávnej cirkvi (východná pravoslávna alebo orientálna pravoslávna). Okolo 1% sa hlási k iným kresťanským denomináciám. V meste sa nachádza aj malá starokatolícka farnosť a anglicky hovoriaca farnosť biskupského kostola. Podľa mníchovského štatistického úradu boli v roku 2013 asi 8,6% obyvateľov Mníchova moslimovia.

Politika

[upraviť | upraviť zdroj]

Ako hlavné mesto Bavorska je Mníchov dôležitým politickým centrom pre štát aj krajinu ako celok. Je sídlom Bavorského krajinského snemu, štátneho kancelára a všetkých štátnych útvarov. V Mníchove sídli niekoľko národných a medzinárodných orgánov, vrátane Spolkového finančného súdu Nemecka a Európskeho patentového úradu.

Starosta

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasným starostom Mníchova je Dieter Reiter zo stredoľavicovej Sociálnodemokratickej strany (SPD), ktorý bol zvolený v roku 2014 a znovu zvolený v roku 2020. Mníchov má oveľa silnejšiu ľavicovú tradíciu ako zvyšok štátu, ktorému od vzniku Spolkovej republiky v roku 1949 dominuje konzervatívna Kresťansko-sociálna únia Bavorska (CSU) na federálnej, štátnej a miestnej úrovni. Mníchov naopak od roku 1948 riadila SPD až na šesť rokov. Od miestnych volieb v roku 2020 majú v mestskom zastupiteľstve (Stadtrat) väčšinu aj zelené a stredoľavicové strany.

Posledné voľby starostu sa uskutočnili 15. marca 2020, pričom rozhodujúce boli 29. marca, a výsledky boli nasledovné:

Kandidát Strana Prvé kolo Druhé kolo
Hlasy % Hlasy %
Dieter Reiter Sociálnodemokratická strana 259 928 47,9 401 856 71,7
Kristina Franková Kresťansko-sociálna únia 115 795 21,3 158 773 28,3
Katrin Habenschadenová Zväz 90/Zelení 112 121 20,7
Wolfgang Wiehle Alternatíva pre Nemecko 14 988 2,8
Tobias Ruff Ekologická demokratická strana 8 464 1,6
Jörg Hoffmann Slobodná demokratická strana 8 201 1,5
Thomas Lechner Ľavica 7 232 1,3
Hans-Peter Mehling Slobodní voliči Bavorska 5 003 0,9
Moritz Weixler Die PARTEI 3 508 0,6
Dirk Höpner Mníchovský zoznam 1 966 0,4
Richard Progl Bavorská strana 1 958 0,4
Ender Beyhan-Bilgin FAIR 1 483 0,3
Stephanie Dilbaová mut 1 267 0,2
Cetin Oraner Spolu Bavorsko 819 0,2
Platné hlasy 542 733 99,6 560 629 99,7
Neplatné hlasy 1 997 0,4 1 616 0,3
Celkovo 544 730 100,0 562 245 100,0
Účasť voličov 1 110 571 49,0 1 109 032 50,7
Zdroj: Wahlen München (1. kolo, 2. kolo)

Kultúra a pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]

Hospodárstvo a priemysel

[upraviť | upraviť zdroj]

Významné firmy

[upraviť | upraviť zdroj]

Médiá

[upraviť | upraviť zdroj]

Obvody

[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské obvody sú zoradené podľa abecedy, v zátvorke je uvedené číslo obvodu.

  • Allach-Untermenzing (23)
  • Altstadt-Lehel (1)
  • Aubing-Lochhausen-Langwied (22)
  • Au-Haidhausen (5)
  • Berg am Laim (14)
  • Bogenhausen (13)
  • Feldmoching-Hasenbergl (24)
  • Hadern (20)
  • Laim (25)
  • Ludwigsvorstadt-Isarvorstadt (2)
  • Maxvorstadt (3)
  • Milbertshofen-Am Hart (11)
  • Moosach (10)
  • Neuhausen-Nymphenburg (9)
  • Obergiesing (17)
  • Pasing-Obermenzing (21)
  • Ramersdorf-Perlach (16)
  • Schwabing

Osobnosti mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri Zoznam osobností Mníchova

Slováci, ktorí tu pôsobili

[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mníchov

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Mníchov&oldid=7595057“