Pavúky (rad)
| Pavúky | |
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Araneae Clerck, 1757 | |
| Synonymá | |
| Araneida | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Pavúky (lat. Araneae) sú rad pavúkovcov. Je to najväčší, no aj pomerne najlepšie preskúmaný rad triedy pavúkovcov – počet popísaných druhov podľa najnovších údajov (Platnick, 2005) dosahuje 40 000. Vo faune Slovenska ich zastupuje asi 1 000 druhov.
Anatómia
[upraviť | upraviť zdroj]Telo pavúkov sa skladá iba z dvoch častí – z hlavohrude a bruška, ktoré nemá ani náznak segmentácie (výnimkou sú primitívne tropické pavúky z podradu Liphistiomorpha). Bruško je pripojené k hlavohrudi tenkou stopkou. Na spodnej strane má 1 alebo zriedka 2 páry štrbinovitých otvorov do pľúcnych dutiniek, kúsok pred nimi je pohlavný vývod, ktorý je u väčšiny samíc súčasťou zložito skulptúrovanej platničky (epigyna). Obyčajne na konci bruška sú snovacie bradavky, ktoré sú vlastne premenené bruškové končatiny. Vo vnútri bruška sú často objemné pavučinové žľazy. U niektorých pavúkov je vyvinuté aj doplnkové snovacie ústrojenstvo (cribellum), ktoré vyzerá i pracuje ako miniatúrne sitko. Pavúk cez drobné otvory vypúšťa pavučinu a vyčesáva ju zvláštnym otŕnením zadných tibií (calamistrum), ktoré pripomína hrebienok.
V hlavovej časti hlavohrude sú vačkové oči, najčastejšie 4 páry (väčšina Entelegynae), niekedy 3 páry (Haplogynae), len veľmi vzácne 2 páry (Tetrablemma spp.) alebo dokonca len 1 pár (Nops spp.), tieto výnimky však žijú len v trópoch. Chelicery sú jednovetvové a pracujú na princípe zatváracieho noža. Apikálny článok chelicery pripomína ostrý pazúr alebo jedový zub hada – vnútri má kanálik, ktorým je pri zahryznutí do tela koristi vstreknutý jed, ale i tráviace enzýmy; trávenie pavúkov je teda mimotelové (extrasomatické). Druhým párom hlavových končatín sú pedipalpy. U samíc vyzerajú ako krátke nohy, no u samcov sú premenené na zvláštny párový kopulačný orgán (bulbus), ktorého stavba môže byť veľmi zložitá. Najdôležitejšou časťou bulbu je dutý útvar – embolus, ktorý je vlastne zásobným vačkom na spermie. Okolo neho je zložitý systém líšt a výrastkov (apofýzy), ktoré pri kopulácii zapadajú do chitinóznych rýh a otvorov na epigyne samice, podobne ako kľúč do zámku. Vývod gonád má však aj samec na brušku, preto musí pred kopuláciou naplniť dutú časť bulbu spermiami – uskutoňuje sa to pomocou zvláštnej malej pavučinky. Po kopulácii sa niekedy vyskytuje kanibalizmus – samica usmrtí a vysaje samca. Tento jav však vôbec nie je taký bežný, ako sa traduje medzi ľuďmi. Samice kladú vajíčka do kokónu z husto tkanej pavučiny. Pavúky dýchajú pľúcnymi dutinkami a jednoduchými vzdušnicami. Vylučovacím orgánom sú Malphigiho trubice, koxálne nefrídie fungujú len u mláďat, u dospelých sú rudimentálne.
Systematika
[upraviť | upraviť zdroj]rad: pavúky (Araneae)
- podrad: Liphistiomorpha
- podrad: štvorpľúcne (Theraphosomoropha)
- podrad: dvojpľúcne (Araneomorpha)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o pavúk
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pavúky (rad)
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Pavúky (rad)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.