Vilém Heckel
| Vilém Heckel | |
| český fotograf a horolezec | |
 | |
| Narodenie | 21. máj 1918 Plzeň, Rakúsko-Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 31. máj 1970 (52 rokov) Huascarán, Yungau, Peru |
| Manželka | Milada, rod. Matoušová (⚭ 1942) |
| Deti | Eva (* 1945) Helena (* 1956) |
| Odkazy | |
| Webstránka | vilemheckel.cz |
| Commons |  Vilém Heckel |
Vilém Heckel (* 21. máj 1918, Plzeň – † 31. máj 1970, Huascarán)[1] bol český fotograf a horolezec. Venoval sa propagačnej a krajinárskej fotografii, najmä fotografovaniu hôr.[1]
Život a tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Vilém Heckel sa narodil v Plzni. Jeho otec Adolf Heckel (1888 – 1942) bol žeriavnikom v plzenskej Škodovke. Medzi otcove koníčky patrili turistika a fotografovanie, pričom oboma zásadne ovplyvnil aj svojho syna. Vilém sa vyučil fotografom v portrétnom ateliéri Aloisa Chmelíka v Plzni v roku 1936. Pracoval najprv v menších fotografických ateliéroch a počiatky svojej kariéry spojil s reklamnou fotografiou. Od roku 1937 bol zamestnaný u pražskej firmy Indusfoto, čoskoro však svoj záujem obrátil smerom k divadelnej fotografii a následne k reportáži. Pôsobil v niekoľkých ateliéroch, než sa usadil ako priemyselný fotograf v Zbrojovke Brno a pri Československej obchodnej komore v Prahe, kde strávil pätnásť rokov. V roku 1949 bol prijatý do fotografickej sekcie Zväzu československých výtvarných umelcov.[1][2]
Od roku 1953 sa venoval aj horolezectvu. V roku 1956 sa stal fotografom na voľnej nohe. Prvýkrát vystavoval v roku 1960 v Prahe súbor fotografií z expedície na Kaukaz, ktorej sa zúčastnil v roku 1958. V roku 1962 sa zúčastnil druhýkrát horolezeckej výpravy na Kaukaz a v roku 1965 bol členom prvej československej expedície do Hindúkuša v Afganistane. V roku 1967 sa zúčastnil horolezeckej výpravy do Pakistanu a v roku 1970 československej expedície do Peru, kde tragicky zahynul so všetkými ďalšími členmi výpravy pod lavínou, ktorá zavalila ich tábor pod horou Huascarán v dôsledku silného zemetrasenia (celkovo si vyžiadalo 65 až 70-tisíc obetí a 50-tisíc zranených).[1][2]
Osobný život
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1942 sa oženil s Miladou Matoušovou, s ktorou mali dcéry Evu (* 1945) a Helenu (* 1956).[3] Do roku 1956 žili v Prahe-Radotíne, neskôr v Černošiciach pri Prahe. Medzi jeho blízkych priateľov patrili spisovatelia Ota Pavel, Arnošt Lustig, Arnošt Černík; športovci Emil Zátopek, František Šťastný; scenárista a režisér František Pojdl; horolezci Radan Kuchař, Bohumil Svatoš, Jan Červinka.[4]
Dcéra Helena Heckelová spravuje a zverejňuje jeho fotografický archív.[5]
Knižné publikácie
[upraviť | upraviť zdroj]- Naše hory, text Josef Kunský, Orbis : Praha, 1956
- 2. vyd., text Josef Kunský a František Kožík, Orbis : Praha, 1972
- 3. vyd., Orbis, Praha, 1974
- Cesty k vrcholům, text Miroslav Jedlička a Otto Jelínek, Státní tělovýchovné nakladatelství : Praha, 1956
- Gipfelsturmer, Artia, Praha, 1956
- Království slunce a ledu, Naši horolezci na Kavkaze, text Josef Štyrsa, Sportovní a turistické nakladatelství : Praha, 1965
- Climbing in the Caucausus, predhovor vodca britskej horolezeckej výpravy na Mount Everst Lord John Hunt, Spring Books : Londýn, 1965
- Sonnige Bergwelt, text Ota Pavel, Artia : Praha, 1965
- Nápoj reků, fotoilustrácie knihy Josefa Štyrsu, Státní nakladatelství dětské literatury : Praha, 1963
- Hory a lidé, text Ota Pavel, Sportovní a turistické nakladatelství : Praha, 1964
- 2. vyd. Sportovní a turistické nakladatelství : Praha, 1967
- Expedice Kavkaz, text Arnošt Černík, Svět sovětů : Praha, 1965
- Hindúkuš, text Jaromír Wolf, Sportovní a turistické nakladatelství : Praha, 1967
- Als Bergsteiger im Kausasus, text Arnošt Černík, Svět sovětů : Praha, 1968
- Krásy Československa, text Adolf Hoffmeister, Orbis : Praha, 1968
- 2. vyd., Orbis : Praha, 1971
- 3. vyd., Orbis : Praha, 1972
- 4. vyd., Orbis : Praha, 1974
- 5. vyd., Orbis : Praha, 1976
- Die Schönheit der Tschechoslowakei, Orbis : Praha, 1968
- Czechoslowakia, anglicko-francúzsko-španielske vyd., Orbis : Praha, 1969
- Schody pod Vesmír, text Vlastimil Šmíd, Olympia : Praha, 1970
- Na ostrově krevní msty, fotografické ilustrácie knihy Arnošta Černíka, Svoboda : Praha, 1970
Filmy
[upraviť | upraviť zdroj]- Kam nedoletí pták (1965), réžia: Bedřich Roger, Krátký film Praha[6]
- K vrcholu Tirič Miru (1968), réžia: Bedřich Roger, Krátký film Praha[7]
Posmrtne vydané tituly
[upraviť | upraviť zdroj]- Poslední hora, súbor 27 farebných fotografií z Peru, text Gustav Vlk, ČTK Pressfoto : Praha, 1972
- Cesta končí pod Huascaránem, posledné fotografie Viléma Heckela, v knihe Jana Suchla, Olympia : Praha, 1972
- Má vlast, výber fotografií Emanuel Kupčík, text verše českých a slovenských básnikov, Orbis : Praha, 1973
- 2. vyd., Orbis : Praha, 1975
- 3. vyd., Orbis : Praha, 1977
- Lidé, země, čas, prierez dielom Viléma Heckela, výber fotografií a text Emanuel Kupčík, doslov Rudolf Skopec, Orbis : Praha, 1975
- Mariánské Lázně, text Evžen Veselý, ČTK Pressfoto : Praha, 1976
- Hrady a zámky v Čechách, text Jaromír Neumann, ČTK Pressfoto : Praha, 1981
- Vilém Heckel, výber fotografií z celoživotného diela zostavil a slovom sprevádzal Karel Dvořák, Panorama : Praha,1982
- Horolezecká zastavení, Vilém Heckel, Jaromír Wolf, Olympia : Praha, 1988
- Vilém Heckel – Štíty / Peaks, pri príležitosti rovnomennej výstavy, Czech Photo : Praha, 2006, ISBN 80-239-7058-5
Výstavy
[upraviť | upraviť zdroj]- 2006 Štíty Viléma Heckela, Galéria domu fotografie Josefa Sudka v Prahe.
- V roku 1972, rok po smrti Viléma Heckela usporiadali v Liberci jeho priatelia a priaznivci výstavu na tému človek a hory, zloženú ako z prác samotného Heckela, tak ďalších renomovaných fotografov. Výstava sa stretla s nebývalým ohlasom, avšak jej ďalšie pokračovanie na neoficiálnej báze nemalo dlhé trvanie. V roku 2006 nadviazala na túto iniciatívu agentúra Czech Photo, ktorá z popudu Hlavného mesta Prahy a pod záštitou jej vtedajšieho primátora Pavla Béma obnovila súťaž Štíty Viléma Heckela. Súťaž sa zaradila do tzv. „veľkej trojky“ českých fotografických súťaží, k súťaži Frame a najznámejšej Czech Press Photo.[8] Súťaž Štíty Viléma Heckela je rozdelená do troch kategórií – Človek a hory, Vidiecka a mestská krajina a Človek a životné prostredie. Cieľom súťaže je propagovať aktívny kontakt človeka s prírodou, jej spoznávanie a šetrné užívanie. Ako mimoriadne ocenenie je v súťaži udeľovaná Cena dcér Viléma Heckela, ktorá sa udeľuje fotografii, ktorá podľa Evy a Heleny Heckelových najviac zodpovedá duchu diela ich otca.[9][10] Objavujú sa však aj kritické hlasy k úrovni súťaže, ktorá vykazuje klesajúcu umeleckú tendenciu a sklon ku komercializácii súťažných snímok. Radek Burda, známy fotograf a riaditeľ súťaže Photo Annual Awards a vydavateľ Photo Art Magazine k tomu uvádza: „Ak sa moderná fotografia dávno vo svojej sume rozlúčila s prvoplánovo estetizujúcim zobrazením, česká porota sa v Štítoch vydala tou našou peknou českou cestou. Hlavne tie KRÁSNE HORY prosím!“ a sériu víťazných fotografií ročníka 2011 komentuje: „Je sériou ‚kúzelne nádherných snapshotov‘ z hôr po celom svete. Fotiek, ktoré ničím neurazia, určite dojmú, a ktoré by iste v čase Viléma Heckela mali opodstatnenie, hoci aj Vilém Heckel dokázal napríklad vo svojej knihe ‚Schody pod vesmír‘ pojať už vtedy hory inak a podať skutočne strhujúce fotografické oznámenie O ZÁPASE človeka s horami“.[11] O konaní súťaže Štíty Viléma Heckela po roku 2011 nie sú v dostupných zdrojoch dohľadateľné zmienky. Agentúra Czech Photo má vo svojom súčasnom portfóliu kategórie Czech Press Photo a Czech Nature Photo.[12]
- 2012 Vilém Heckel neznámý, Múzeum Českého raja v Turnove
- 2012 Jistíš mě? Horolezectví v Českém ráji, Múzeum Českého raja v Turnove[13]
- 2014 Škoda očima Viléma Heckela, Škoda Múzeum, Mladá Boleslav, 29. 1. – 30. 6. 2014[14]
- 2016 Archiv Viléma Heckela, Galéria Fotografic, Strieborná 2, Praha 1, 15. – 20. 11. 2016 – neznáme fotografie z archívu Viléma Heckela[15]
- 2018 Vilém Heckel 100, Západočeské múzeum, Plzeň, Kopeckého sady 2, 4. 10. 2018 až 27. 1. 2019[16]
- 2019 Vilém Heckel 100+1, Lašské múzeum v Kopřivnici, 2. 4. – 23. 6. 2019
- 2020 Vilém Heckel – Kouzlo hor, Dom Scheybalovcov, Jablonec nad Nisou, január – 14. 3. 2020[17]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]- Reklamné fotografie, päťdesiate roky
-
Škoda 440 (Spartak), 1955 – 1959 -
Jawa 250 typ 353, medzi 1954 a 1960 -
Charlotte Sheffieldová, Miss USA 1957 na reklamnej fotografii Motokovu s vozidlom Škoda 450, 1957 -
Charlotte Sheffieldová, Miss USA 1957 na reklamnej fotografii Motokovu s vozidlom Škoda 450, 1957
- Československo
-
Příhrazy, Kobyla, asi 1959 -
Skalák, Lebka, asi 1959 -
Skalák, Maják – Gotická hrana, lezci Svatoš a Cerman, 7. jún 1959 -
Zimné sústredenie československého horolezeckého družstva, Vysoké Tatry, 1955
- Hindúkuš 1965
-
Hindúkuš, pod vrcholom Kala Pandži, 28. august 1965 -
Hindúkuš, 1965 -
Hindúkuš, 1965, na obzore Kala Pandža a Kúhi James -
Hindúkuš, prvá československá horolezecká expedicia, 1965
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d REMEŠ, Vladimír. Vilém Heckel (1918-1970) [online]. Praha: CZECH PHOTO, [cit. 2024-07-06]. Dostupné online. Archivované 2012-03-15 z originálu.
- ↑ a b DVOŘÁK, Karel. Vilém Heckel : výběr fotografií z celoživotního díla. 1. vyd. Praha : Panorama, 1982. 211 s.
- ↑ MITÁČ, Stanislav. Osobnost Viléma Heckela v československých médiích [online]. Praha: Univerzita Karlova : Fakulta sociálních věd : Institut komunikačních studií a žurnalistiky : Katedra žurnalistiky, 2013, [cit. 2024-07-06]. Dostupné online.
- ↑ MALIŠOVÁ, Markéta; HECKELOVÁ, Helena. Vilém Heckel (1918-1970) [online]. Helena Heckelová, [cit. 2024-07-06]. Dostupné online. Archivované 2016-03-22 z originálu.
- ↑ Vilém Heckel fotoarchiv : Archiv [online]. Helena Heckelová, [cit. 2024-07-06]. Dostupné online.
- ↑ Kam nedoletí pták. Česko-Slovenská filmová databáze (Praha: POMO Media Group). Dostupné online [cit. 2024-07-06].
- ↑ K vrcholu Tirič Miru. Česko-Slovenská filmová databáze (Praha: POMO Media Group). Dostupné online [cit. 2024-07-06].
- ↑ FOTOGRAFIE magazín. Praha : B.D.S. PRESS.
- ↑ Štíty Viléma Heckela [online]. [Cit. 2024-07-06]. Dostupné online.
- ↑ TOMANOVÁ, Libuše. Vítězné snímky soutěže Štíty Viléma Heckela potěší i zabolí. Podívejte se. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2009-02-05. Dostupné online [cit. 2024-07-06].
- ↑ Nivelizace, která prostupuje českou společností, zasahuje i fotografické soutěže [online]. Radek Burda, [2011], [cit. 2024-07-06]. Dostupné online.
- ↑ Czech press foto [online]. [Cit. 2017-11-12]. Dostupné online.
- ↑ Muzeum Českého ráje v Turnově: Výstavy [online]. [Cit. 2012-05-23]. Dostupné online. Archivované 2012-01-21 z originálu.
- ↑ Škoda očima Viléma Heckela [online]. Škoda Museum, 2014, [cit. 2024-07-06]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
- ↑ Archiv Viléma Heckela [online]. Galerie Fotografic, [cit. 2016-11-06]. Dostupné online.
- ↑ Vilém Heckel 100 [online]. informuji.cz, 2018, [cit. 2024-07-06]. Dostupné online. Archivované 2024-07-06 z originálu.
- ↑ Dům Jany a Josefa V. Scheybalových [online]. jablonec.com, 2019-12-12, [cit. 2024-07-06]. Dostupné online. Archivované 2020-02-05 z originálu.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- DVOŘÁK, Karel. Vilém Heckel : výběr fotografií z celoživotního díla. 1. vyd. Praha : Panorama, 1982. 211 s.
- STÁHLICH, Rudolf. Vilém Heckel neznámý. FotoVideo, květen 2011, roč. 15, s. 16 – 27. ISSN 1211 – 5312.
- LÁBOVÁ, Alena. Česká novinářská fotografie 1945–1989. 1. vyd. Praha : Karolinum, 2019. 609 s. ISBN 978-80-246-3713-6.
- SLAVÍK, Herbert, a kol. Naše hory & lyže & sníh. Praha : WWA photo, 2020. 248 s. ISBN 978-80-905398-4-6.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vilém Heckel
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálny web
- Vilém Heckel fotoarchiv na Facebooku
- Zoznam diel v Súbornom katalógu Národnej knižnice ČR, ktorých autorom alebo témou je Vilém Heckel
- Příběh Viléma Heckela (Radio Praha, 2008)
- Štíty Viléma Heckela (archív)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vilém Heckel na českej Wikipédii.