Wilhelm Steinitz

	Wilhelm Steinitz
	; rakúsky šachista, 1. majster sveta v šachu
Narodenie	17. máj 1836; Praha, Česko
Úmrtie	12. august 1900 (64 rokov); New York, New York, USA)
Odkazy
Commons	Wilhelm Steinitz
	Biografický portál

Wilhelm Steinitz (* 17. máj 1836, Praha – † 12. august 1900, New York, New York, USA) bol rakúsky šachista židovského pôvodu, zakladateľ moderného šachu a prvý majster sveta v šachu (1886 - 1894).

Životopis

Narodil sa v Prahe do rodiny chudobného obchodníka. Počas života žil postupne v Čechách, v Rakúsku, v Anglicku, v USA, krátko aj v Rusku.

V roku 1866 porazil v zápase hranom na 8 výhier nemeckého majstra Adolfa Anderssena 8:6 (=0) a odvtedy bol považovaný za najsilnejšieho šachistu sveta. Svoje postavenie potvrdil víťazstvami na turnajoch v Londýne 1872, vo Viedni 1873 a výhrami v zápasoch s viacerými silnými hráčmi tej doby. Okrem toho bol ešte 2. v Baden-Badene 1870 a 3. v Paríži 1867.

V roku 1874 sa na niekoľko rokov vytratil zo šachových turnajov a venoval sa publicistickej činnosti. Vo svojich novinových článkoch kritizoval vtedajšie romantické poňatie šachu, ktoré sa vyznačovalo ostrou a útočnou hrou, bez ohľadu na materiálne straty a bezpečnosť. Postupne vypracoval zásady pozičného manévrovania, hry v obrane a útočenia, až po dôkladnej príprave. V tom čase však Steinitzov „ťažkopádny“ šach nezískal veľkú popularitu a výrazne sa začal presadzovať až koncom 19. storočia.

Na turnaje sa Steinitz vracia v roku 1882. Vo Viedni sa delil o 1. miesto s Poliakom Szymonom Winawerom. Jeho postavenie najlepšieho šachistu sveta sa otriaslo na turnaji v Londýne 1883. Skončil tam druhý, ale za víťazom Johannesom Zukertortom – veľkým prívržencom romantického šachu – zaostal až o 3 body. Steinitz vyzval Zukertorta na zápas a navrhol, aby to bol zápas o titul majstra sveta v šachu.

Prvý zápas o titul majstra sveta sa hral v USA v roku 1886. Podľa pravidiel zápas vyhral ten hráč, ktorý vyhrá 10 partii (remízy sa nepočítali). Ak by však zápas dospel do stavu 8:8, bol by vyhlásený za nerozhodný a hral by sa nový zápas.

Zápas sa začal výhrou Steinitza, ale potom vyhral Zukertort štyri partie za sebou a získal náskok. Výhrou v 11. partii sa však znovu ujal vedenia Steinitz a už oň neprišiel. Ešte po 15. partii viedol Steinitz iba o bod, v závere zápasu však nasadil mohutný finiš a z posledných piatich partií štyri vyhral. Celkovým výsledkom 10:5 (5 partií sa skončilo nerozhodne) sa stal Wilhelm Steinitz prvým majstrom sveta v šachu.

Po prvýkrát Steinitz obhajoval svoj titul v roku 1889 v Havane. Jeho súperom bol ruský veľmajster Michail Čigorin. Hralo sa na 20 partii. Steinitz zvíťazil v pomere 10½:6½(10:6, =1), keď sa znovu presadil výborným finišom.

Na prelome rokov 1890 a 1891 bol Steinitzovým súperom Angličan maďarského pôvodu Isidor Gunsberg. Bol to hráč, ktorý sa už vo svojej hre snažil uplatňovať Steinitzove princípy. Zápas, ktorý sa hral v New Yorku vyhral Steinitz 10½:8½(6:4, =9).

V roku 1892 obhajoval majster sveta svoj titul opäť proti Čigorinovi. Hralo sa v Havane na 10 vyhratých partií. Ak by sa zápas dostal do stavu 9:9, bol by vyhlásený za nerozhodný a hralo by sa „predĺženie“ na tri vyhraté partie, čo sa aj takmer stalo.

Zápas bol veľmi dramatický, obaja súperi sa niekoľkokrát vystriedali vo vedení. Po 22. partii viedol Steinitz 9:8(=5). V 23. partii mal Čigorin biele a pustil sa ostro do útoku. Steinitz chybne zakombinoval a stratil figúru. Rozhodujúce postavenie tejto partie zachytáva diagram.

	a	b	c	d	e	f	g	h
8									8
7									7
6									6
5									5
4									4
3									3
2									2
1									1
	a	b	c	d	e	f	g	h

Čigorin - Steinitz, Havana 1892, biely na ťahu.

Biely má rozhodujúcu prevahu. Po správnom ťahu 32. Vxb7 by biely zrejme vyhral a vyrovnal by na 9:9. Čigorin však zahral 32. Sb4?? a po 32. ... Vxh2+ sa vzdal(33. Kg1 Vdg2#). Steinitz vyhral 10. partiu a zápas sa skončil výsledkom 10:8(=5).

V roku 1894 bol súperom majstra sveta Emanuel Lasker. Hralo sa v USA a v Kanade na 10 vyhratých partií. Steinitz, ktorý mal už 58 rokov zápas prehral v pomere 5:10(=4). Podľa pravidiel mal v prípade prehry Steinitz právo na odvetný zápas. Tento zápas sa hral v Moskve na prelome rokov 1896 a 1897. Lasker zápas suverénne vyhral 10:2(=5).

V posledných rokoch života trpel Steinitz vážnymi zdravotnými problémami. Napriek tomu stále štartoval na turnajoch a dosahoval solídne výsledky. V Hastingse 1895 skončil v najsilnejšej konkurencii 5, v Petrohrade 1895/1896 bol 2., v Norimbergu 1896 bol 6., vo Viedni 1898 bol 4 a v Kolíne nad Rýnom 1898 skončil 5. Posledný turnaj absolvoval v Londýne v roku 1899 a po prvýkrát vo svojej kariére nezískal nijakú cenu (skončil 11.).

Wilhelm Steinitz zomrel v New Yorku 12. augusta 1900.

Zrejme svoju najslávnejšiu partiu zohral Steinitz na turnaji v Hastingse v roku 1895.

Steinitz – Bardeleben

Hastings 1895
Talianska hra, C54
1. e4 e5
2. Jf3 Jc6
3. Sc4 Sc5
4. c3 Jf6
5. d4 exd4
6. cxd4 Sb4+
7. Jc3 d5?!
8. exd5 Jxd5
9. O-O Se6
10. Sg5 Se7
11. Sxd5 Sxd5
12. Jxd5 Dxd5
13. Sxe7 Jxe7
14. Ve1 f6
15. De2 Dd7
16. Vac1?! c6?

Čierny mohol vyrovnať hru ťahom Kf7!.

17. d5!! cxd5
18. Jd4 Kf7
19. Je6 Vhc8
20. Dg4! g6
21. Jg5+ Ke8
22. Vxe7+!! Kf8!

Zdalo by sa, že prehra bieleho je neodvratná. Teraz hrozí 23. ... Vc1+ s matom, aj 23. ... Dxg4. Steinitz to však spočítal dobre.

23. Vf7+! Kg8
24. Vg7+! Kh8
25. Vxh7+! Čierny sa vzdal.

Ešte mohlo nasledovať 25. ... Kg8 26. Vg7+ Kh8 27. Dh4+ Kxg7 28. Dh7+ Kf8 29. Dh8+ Ke7 30. Dg7+ Ke8 31. Dg8+ Ke7 32. Df7+ Kd8 33. Df8+ De8 34. Jf7+ Kd7 35. Dd6#

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Wilhelm Steinitz