Preskočiť na obsah

Boleráz

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O rastline s ľudovým názvom boleráz pozri krušpán.
Boleráz
obec
Kostol sv. Michala Archanjela
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Trnava
Región Dolné Považie
Nadmorská výška 172 m n. m.
Súradnice 48°27′57″S 17°29′35″V / 48,465833°S 17,493056°V / 48.465833; 17.493056
Rozloha 25,46 km² (2 546 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 395 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 94,07 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1240
Starosta David Matula[3] (nezávislý)
PSČ 919 08
ŠÚJ 506818
EČV (do r. 2022) TT
Tel. predvoľba +421-33
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Č. 586
919 08  Boleráz
E-mailová adresa poslať email
Telefón 557 91 47
Fax 557 91 47
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Boleráz
Webová stránka: boleraz.eu
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Boleráz je obec na Slovensku v okrese Trnava. V 1960 bola k Bolerázu administratívne pričlenená susedná obec Klčovany.

Prvé známky osídlenia sú známe zo staršej doby kamennej. Z tejto doby pochádza aj pevnosť „Zámok“, ktorá sa nezachovala. Z doby bronzovej pochádzajú charakteristické archeologické nálezy celého regiónu, takzvaná Bolerázska skupina.[4]

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z 11. mája 1240. Uhorský kráľ Belo IV. vtedy daroval dôchodky Bolerázu trnavským františkánkam.

Anababtisti - habáni prišli zo Švajčiarska v polovici 16.storočia a založili tu habánsky dvor. Natrvalo poznačili kultúrny, spoločenský a hospodársky život tohto kraja, aj humanistické reformačné myslenie 17. storočia.

Obyvateľstvo sa živilo pastierstvom a roľníctvom, pestovaním ovocia a zeleniny. Pod vplyvom zručných habánskych remeselníkov rozkvitalo remeslo tkáčske (najmä vlnárske), krajčírske, mäsiarske, pekárske, obuvnícke, nožiarske, kožušnícke a slávne hrnčiarske a keramikárske. Príklady pestrofarebnej habánskej keramiky 17. - 18. storočia sú vo zbierkach Historického múzea v Trnave i Umeleckopriemyselného múzea v Prahe.

V obci je rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela z roku 1787.[5] V Klčovanoch sa nachádza kostol Narodenia Panny Márie z roku 1856.

Obec Klčovany bola pričlenená k Bolerázu v roku 1960. V roku 1963 sa začala výstavba vodnej nádrže a v roku 1977 spustila prevádzku tehelňa.[6]

V blízkosti obce sa nachádza Letisko Boleráz.

Erb, pečať

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá pečať obce mala nad štítom stuhu s nápisom „Belarh“. V neskorogotickom štíte je hlava svätca na tanieri (sv. Ján Krstiteľ), pod ňou nejasné písmená JOH a vedľa štítu písmená r a v. Dnešný erb obce: v hornej polovici zeleného štítu zlatostrieborné váhy, pod nimi zo špice štítu vyrastajúca strieborná klčovnica na zlatom porisku, prevlečená cez peň s koreňmi. Pri väčšom erbe je nositeľom štítu sv. Michal, ľavicou držiaci ľavý zlatý roh štítu, v pravici plamenný meč.[7]

  • Stano Dusík, maliar, grafik a ilustrátor
  • Jozef Dusík, grafik, mladší brat Stana Dusíka
  • Peter Danišovič, staviteľ, vodohospodár a vysokoškolský učiteľ
  • Karol Kahoun, slovenský historik umenia, pamiatkár a univerzitný pedagóg
  • Jozef Vadovič, rímskokatolícky kňaz
  • Viliam Ostatník - Inštitút bratov kresťanských škôl. Ako profesor angličtiny, matematiky, fyziky a chémie pôsobil v Libanone, Belgicku, Etiópii, Ugande a ďalších krajinách. Žije a pôsobí vo Francúzsku. Narodil sa 21. júna 1922 v Boleráze.

Kultúrny život obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Tak ako viaceré dediny na Slovensku aj v Boleráze je mnoho kultúrnych spolkov a združení. Najznámejšie zoskupenie je detská ľudová hudba Brezinka pôsobiaca v obci nepretržite or roku 1990. Popri Brezinke funguje aj ľudová hudba Brezina zložená prevažne z rodičov detí pôsobiacich v detskom súbore. Od roku 2016 funguje v obci hudobný súbor Podzámok.

Čierna kronika obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Boleráz je známy troma celoštátnymi tragickými udalosťami.

  • Irena Čubírková, československá sériová vrahyňa, ktorá tu bývala v rokoch 1959 - 1964. Čubírkovú spájajú s Bolerázom, hoci mala český pôvod a do Bolerázu sa presťahovala z Trutnova po vražde svojho manžela k Ambrózovi Ščepkovi v roku 1959. Nebývali priamo v Boleráze, ale na majeri (samote) Políčko. 7. decembra 1964 zavraždila Ščepku sekerou a časť jeho tela spálila v peci na chlieb. Bola odsúdená na trest smrti obesením.
  • Vražda farára Jána Čárskeho s rodinou.[1]V roku 1970, niekoľko rokov po prípade Čubírková, Peter Nestorov zavraždil na fare miestneho farára, jeho sestru Máriu, priateľku Ľudmilu a ich dcérku Ivetku. Keďže šlo o občana ruskej národnosti, o prípade sa dlhé roky oficiálne mlčalo.
  • Vražda policajta Petra Opálka. V roku 2014 bol zavraždený policajt v službe pred bolerázskym kultúrnym domom. Vrahom bol vodič z Bratislavy[9].

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Eneolit - neskorá doba kamenná na Slovensku, doba medená [online]. www.archeologiask.sk, [cit. 2024-01-25]. Dostupné online.
  5. LISINOVIČ, Miroslav. Skutočnosť a model: Kostol sv. Michala Archanjela v Bolerázi - Miroslav Lisinovič - (blog.sme.sk) [online]. Petit Press a.s., [cit. 2024-01-25]. Dostupné online.
  6. Boleráz: História obce, Online Archivované 2015-11-01 na Wayback Machine
  7. História - Oficiálna stránka obce Boleráz [online]. www.boleraz.sk, [cit. 2024-01-25]. Dostupné online.
  8. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2020-06-11]. Dostupné online. Archivované 2020-08-05 z originálu.
  9. http://www.trnavskyhlas.sk/c/13508-tragicka-strelba-v-boleraze-vrahovi-policajta-hrozi-dozivotie.htm

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Boleráz

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]