Zeleneč
O obci v Česku pozri Zeleneč (Česko).| Zeleneč | ||
| obec | ||
 Diaľničné odpočívadlo Zeleneč
| ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj | |
| Okres | Trnava | |
| Nadmorská výška | 146 m n. m. | |
| Súradnice | 48°20′00″S 17°36′00″V / 48,333333°S 17,600000°V | |
| Rozloha | 11,75 km² (1 175 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 2 604 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 221,62 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1243 | |
| Starosta | Peter Kyselica[3] (KDH) | |
| PSČ | 919 21 | |
| ŠÚJ | 507776 | |
| EČV (do r. 2022) | TT | |
| Tel. predvoľba | +421-33 | |
  Poloha obce na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa obce
| ||
| Wikimedia Commons: Zeleneč | ||
| Webová stránka: zelenec.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Zeleneč je obec na Slovensku v okrese Trnava.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Obec sa rozprestiera na juh od okresného mesta Trnavy, na rovinatej Trnavskej sprašovej tabuli s nadmorskou výškou 146 – 149 m. Tento okres spadá pod Trnavský kraj i VÚC. Katastrálne územie obce patrí do teplej a suchej oblasti s atmosférickými zrážkami 550 – 600 mm a s priemernou ročnou teplotou 16,4 °C.
Pôdy v chotári sú väčšinou pôvodu diluviálneho (staršie naplaveniny). Najväčšiu plochu zaberá orná pôda, najmenšiu však stromová zeleň – lesná, uličná – rozptýlená.
Lesná zeleň pozostáva z 10,4 ha súvislej plochy na Starom Linči a 6,4 ha v katastrálnom území Hrnčiaroviec nad Parnou, no v tesnom dotyku Zelenča. Uličnú zeleň tvoria najmä ovocné dreviny. Do účelovej zelene patrí zeleň cintorína a areál školy. Rozptýlenej zelene je málo. Nachádza sa okolo potoka Parná, na Výhone a v areáli poľnohospodárskeho družstva. Prírodu dokresľuje bohatá kvetena a pestrý bylinný kryt.
Sú zastúpené nižšie druhy živočíšstva, motýle, bežné stredoeurópske vtáctvo. Vodné plochy pozostávajú z potoka Parná. Katastrálne územie je rozdelené na niekoľko celkov: Pažiť, Tehelňa, Háje, Starý Linč – Zeleneč, Záhrady, Kapustnica, Záhajské diely, Lúčky, Lose a lúky, Prítok, Vinohrady, Pasienky, Predné pole, Pri kríži, Diele, Zadné pole, Horné pole, Doliny, Za výhon, Druhá, Tretia cesta.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Archeológmi nájdené nálezy sú: neolitické sídlisko s kultúrou volútovou, želiezovskou, lengyelovskou, hroby stredodunejskej mohylovej kultúry zo strednej doby bronzovej, sídlisko neskorolatenské, rímsko-barbarské a ranostredoveké osídlenie nasvedčujú, že kataster bol obývaný v dávnej minulosti.
Prvá písomná správa o existencii obce pod názvom "Terra Scelench" je v listine datovanej 13. mája 1243, kedy ju Belo IV. daruje bratislavskému mešťanovi Wochovi. Neskôr sa obec dostáva do vlastníctva bratislavskej kapituly.
Obec často menila názvy. Stretávame sa s ďalším názvom Zelench, Szilincs, Lincz, Linz, Sylinč, Szilincs, Linč a od roku 1927 Zeleneč.
V listine z roku 1283 je v blízkosti Zelenča spomínaná malá pevnosť. Prvý archívny záznam o počte obyvateľov a domov je z roku 1634, kedy obec mala 200 obyvateľov a 40 domov. V roku 1713 bolo 207 obyvateľov. V r. 1782 bolo už 620 obyvateľov. Prvé úradné sčítanie obyvateľstva bolo v roku 1865, kedy sa počet obyvateľov zvýšil na 765. V roku 1900 na 1265. Obec zabrali svätojurskí a pezinskí grófi. Bratislavská kapitula, ktorá bola ako druhým majiteľom obce, opäť získala obec za vlády cisára Rudolfa II.. Roku 1649 daroval Ferdinand III. obci právo mýta. Obec niekoľkokrát vyhorela. V období feudalizmu mával Zeleneč časté spory s obcou Opoj. Prvá a druhá svetová vojna veľmi citeľne postihla aj Zeleneč. Obeťou prvej svetovej vojny sa stalo 41 mužov a II. svet. vojny 10 občanov. Obec patrila do Bratislavskej župy a do okresu Trnava. Od r. 1950 bol v obci MNV a od roku 1990 OÚ.
Šport
[upraviť | upraviť zdroj]Futbal
[upraviť | upraviť zdroj]Telovýchovná jednota Družstevník Zeleneč bola založená v roku 1923…
História
[upraviť | upraviť zdroj]Do dejín zelenečského športu sa v r. 1923 ako zakladateľ futbalového oddielu a v r. 1938 ako zakladateľ Robotníckej telocvičnej jednoty v Zelenči zapísal Ján Jedlička.
K organizovanému futbalu prišlo v roku 1940, kedy sa rozšírila základňa na dve futbalové mužstvá. Do vojny niesol futbalový klub meno Slávia Zeleneč.
Klub zmenil meno na Družstevník. Priaznivcov futbalu v r.1978/1979 potešil postup A-mužstva do I. A triedy, z ktorej však v r. 1980 vypadli. Po krátkej dobe v r. 1981/82 zažiarili návratom do I.A triedy z ktorej po roku opäť vypadli do I. B triedy a v roku 1988 klesli do Okresného kola majstrovstiev.
Po úspechoch a neúspechoch a futbalovej reorganizácii v jarnej časti roku 2001 boli do súťaže prihlásené tri mužstvá a to: A-mužstvo, dorast a žiaci. A-mužstvo hralo 5. ligu, z ktorej vypadlo. Dorast hral IV. ligu a postúpil do III. ligy. Družstvo žiakov hralo v okresnej súťaži. V aktuálnej sezóne 2004/2005 A-mužstvo hralo 5. ligu, z ktorej vypadlo, dorast hral 5. ligu, z ktorej vypadol a žiaci, ktorý hrali okresné majstrovstvá.
Aktuálny ročník
[upraviť | upraviť zdroj]- Muži – 7. liga OS A » 7. miesto
- Dorast – 6. liga OM » – 7. miesto
- Žiaci – krajská súťaž – 7. miesto
Cyklistika
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1955 zasiahli do bojov v krajskom kole aj cyklisti, kde Dominik Orešanský obsadil v súťaži juniorov prvé miesto. Cyklistika začala stagnovať. Až pred niekoľkými rokmi bol založený CK BMX Zeleneč, ktorý sa pravidelne zúčastňuje a sám organizuje cyklokrosové preteky o Slovenský pohár a Majstrovstvá Slovenska v cyklokrose.
Stolný tenis
[upraviť | upraviť zdroj]Stolný tenis sa v obci začal organizovať v r. 1935 a až v r. 1950 založili stolnotenisový odiel. V roku 1952 sa prebojovali do krajskej súťaže. Neskoršie zanikol. Niekoľkokrát prebehlo oživenie, naposledy v roku 2003. Momentálne má tri družstvá mužov v MO Trnavského kraja – v 6.lige (A-družstvo), v 7. lige (B -družstvo) a v 8. lige (C-družstvo).
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]V obci je rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie postavený v rokoch 1969 – 1973 a kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z 18. storočia.
Osobnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Jozef Marko (* 1904 - † 1981), generál
- Augustín Moncman (* 1909 - † 1993), rímskokatolícky kňaz, salezián, trpiteľ za vieru – disident (internovaný 1950 – 1956). [4]
- Cyril Dudáš, (* 1910 - † 1982), teológ
- Vít Bednárik (* 1917), učiteľ, má spolu s Jozefom Ujlakym zásluhu na opätovnom obnovení dychovej hudby v r.1959 a dlhodobý vedúci speváckeho a folklórneho súboru v Zelenči, šíriteľ osvety a dirigent dychovej hudby.
- Ján Jedlička, zelenečský rodák, zakladateľ futbalového klubu v r.1923 a zakladateľ telovýchovnej jednoty v r.1938.
- Cyril Kutálek, zelenečský rodák, zakladateľ požiarneho zboru v r.1924.
- Michal Drobný (* 1934), neurológ
- Štefan Slezák (* 1937), bývalý hráč I. futbalovej ligy.
- Vít Brestovanský (* 1941), hráč I. dorasteneckej ligy vo futbale a výberu Slovenska.
- Jozef Bednárik (* 1947 - † 2013), herec a režisér.
- Stanislav Hutár (* 1952), reprezentant Slovenska v guľovom trojboji justičnej polície, odmenený titulom majster strelectva.
- Tibor Mikuš (* 1952), - poslanec Národnej rady, bývalý riaditeľ Slovenských elektrární, majster karate.
- Pavol Blažek (* 1958), zelenečský rodák, reprezentant Slovenska v športovej chôdzi, účastník štyroch OH, majster Európy, niekoľkonásobný svetový rekordman, člen olympijského výboru.
- Marcel Benkovský (* 1972), reprezentant Slovenska v streľbe na asfaltové terče, účastník MS, ME a pretekov o Svetový pohár, víťaz EP.
- Marek Ujlaky (* 1974), hráč I. futbalovej ligy a reprezentant Slovenska.
- Jozef Feger, zelenečský kňaz, autor viacerých prác, najmä teologických.
- Imrich Klas, zelenečský kňaz, podporovateľ družstevníctva, spoluzakladateľ potravného družstva a dopisovateľ do kalendárov.
- Jozef Adamčík, učiteľ a správca školy, šíriteľ osvety, zakladateľ školského dorasteneckého ČsČK v roku 1929 a organizačný pracovník v spoločenských organizáciách.
- Štefan Novák, zelenečský učiteľ, zakladateľ miestnej skupiny ČsČK v roku 1941, organizačný pracovník v spoločenských organizáciách.
- Ján Venger, zelenečský kňaz, iniciátor výstavby v tej dobe moderného sakrálneho architektonického skvostu.
- Ing. Jozef Hrašna, projektant zelenečského kostola, projektant starého pomníka padlých a rekonštrukcie kultúrneho domu.
Pôsobili tu
[upraviť | upraviť zdroj]- Ján Klempa Jacovský (* 1839 - † 1894), teológ, spisovateľ, rímskokatolícky kňaz.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924) Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 258 - 259.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zeleneč
