Preskočiť na obsah

Kasym-Žomart Tokajev

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 Neutralita a nestrannosť tohto článku je ľahko spochybniteľná alebo sporná.
Upravujte preto článok opatrne a predtým si, prosím, prečítajte diskusiu.
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.
Kasym-Žomart Kemeluly Tokajev
2. prezident Kazašskej republiky
Kasym-Žomart Tokajev
Kasym-Žomart Tokajev, podpis (z wikidata)
Momentálne v úrade
od 20. marec 2019
PremiérAskar Mamin
Predchodca Nursultan Nazarbajev
predseda Senátu Kazachstanu
V úrade
16. októbra 2013 – 20. marca 2019
PrezidentNursultan Nazarbajev
Predchodca Kajrat Mami
Generálny riaditeľ OSN v Ženeve
V úrade
12. marca 2011 – 16. októbra 2013
Predchodca Sergej Ordžonikidze Michael Møller Nástupca
4. predseda vlády Kazachstánu
V úrade
1. októbra 1999 – 28. januára 2002
PrezidentNursultan Nazarbajev
Predchodca Nurlan Balgimbajev Imangali Tasmagambetov Nástupca
Biografické údaje
Narodenie17. máj 1953 (71 rokov)
Almaty, Kazachstan
Alma materMGIMO
Rodina
DetiTimur Kasymžomartovič Tokajev
Odkazy
Kasym-Žomart Kemeluly Tokajev na akorda.kz/en/president/president
Spolupracuj na CommonsKasym-Žomart Tokajev
(multimediálne súbory)

Kasym-Žomart Kemeluly Tokajev (* 17. máj 1953, Almaty, Kazašská SSR, ZSSR) je kazašský štátnik a politik, prezident Kazašskej republiky a najvyšší vrchný veliteľ ozbrojených síl Kazašskej republiky od 20. marca 2019 predseda zhromaždenia ľudu Kazachstanu.[1]

Predseda Senátu Parlamentu Kazašskej republiky od 16. októbra 2013 do 20. marca 2019. Generálny riaditeľ Kancelárie OSN v Ženeve od 12. marca 2011 do 16. októbra 2013.[2] Predseda vlády Kazašskej republiky (október 1999 - január 2002). Minister zahraničných vecí Kazašskej republiky (1994 - 1999, január 2002 - január 2007). Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec.[3] Doktor politických vied.[4]

V roku 2019 sa Tokajev ujal úradu prezidenta Kazachstanu po rezignácii Nursultana Nazarbajeva. Tokajev, člen vládnucej strany Nur Otan, kandidoval v nasledujúcich predčasných voľbách, ktoré sa konali 9. júna 2019 s podporou Nazarbajeva ako nominant strany, pričom zvíťazil so 71% hlasov, čo medzinárodné organizácie prijali s kritikou.[5] Po úplnom zložení prísahy do úradu 12. júna 2019 sa Tokajev zaviazal pokračovať v Nazarbajevovej politike v oblastiach rozvoja krajiny vrátane sociálnych a ekonomických reforiem. Počas svojho predsedníctva uzákonil niekoľko reforiem vrátane zvýšenia platov pracovníkov, zníženia korupcie, zrušenia trestu smrti a decentralizácie miestnej samosprávy. Od roku 2020 Tokajev znášal ekonomický pokles a problémy spôsobené pandémiou COVID-19 a vojnou v Afganistane a snažil sa vyriešiť rastúcu infláciu Kazachstanu, obavy z domáceho terorizmu, nelegálnej migrácie, obchodovania s drogami, rozvoja jadrovej energie, ako aj zavedenie očkovania proti COVID-19. V roku 2022 odvolal celý kazašský kabinet po prebiehajúcich kazašských protestoch, ktoré sa začali 2. januára.[6]

Odkedy sa Tokajev stal prezidentom, jeho politický vplyv a úloha v Kazachstane neustále rástli. Aj keď sa Tokajevovej vláde podarilo udržať stabilitu krajiny, zabezpečiť politickú transformáciu a uzákoniť nové reformy, zostala autoritárska pri porušovaní ľudských práv.[7]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Detstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 17. mája 1953. Rodné mesto - Almaty. Jeho otec, Kemel Tokajev, pôsobil počas druhej svetovej vojny v radoch sovietskej armády, za čo mu bol udelený Rád a štátny znak „Za odvahu“.[8] V kazašskej SSR bol známy ako autor v tom čase populárnych detektívnych kníh. Jeho matka, Turar Shabarbaeva, pracovala ako učiteľka na Univerzite cudzích jazykov.[9]

Vzdelávanie

[upraviť | upraviť zdroj]

K.K. Tokajev vyštudoval Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov (MGIMO) v roku 1975, absolvoval preddiplomovú stáž na veľvyslanectve ZSSR v ČĽR, v rokoch 1983-1984 absolvoval stáž v Pekinskom lingvistickom inštitúte. V roku 1992 absolvoval Diplomatickú akadémiu Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie.[10]

Kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Svoju kariéru začal v roku 1975 na ministerstve zahraničných vecí ZSSR a bol vyslaný pracovať na sovietske veľvyslanectvo v Singapurskej republike. V roku 1979 sa vrátil do štábu ministerstva zahraničných vecí ZSSR. V rokoch 1984-1985 pracoval na ministerstve zahraničia ZSSR, potom bol vyslaný na sovietske veľvyslanectvo v Čínskej ľudovej republike, kde pracoval do roku 1991 ako druhý tajomník, prvý tajomník a poradca.[11]

V roku 1992 bol vymenovaný za námestníka ministra zahraničných vecí Kazašskej republiky. V roku 1993 sa stal prvým námestníkom ministra zahraničných vecí Kazašskej republiky. V roku 1994 bol vymenovaný za ministra zahraničných vecí Kazašskej republiky. V marci 1999 sa stal podpredsedom vlády Kazašskej republiky. V októbri 1999 bol dekrétom prezidenta Kazašskej republiky so súhlasom parlamentu vymenovaný za predsedu vlády Kazašskej republiky. V januári 2002 sa stal štátnym tajomníkom - ministrom zahraničných vecí Kazašskej republiky. V rokoch 2003 až 2007 - minister zahraničných vecí Kazašskej republiky. Na tejto pozícii sa aktívne podieľal na globálnom procese nešírenia jadrových zbraní.[11]

V januári 2007 bol zvolený za predsedu Senátu parlamentu Kazašskej republiky. V roku 2008 bol zvolený za podpredsedu Parlamentného zhromaždenia OBSE.[11]

V marci 2011 bol vymenovaný za zástupcu generálneho tajomníka OSN, generálneho riaditeľa Kancelárie OSN v Ženeve a osobného zástupcu generálneho tajomníka OSN na konferencii o odzbrojení. Pôsobil aj ako generálny tajomník konferencie o odzbrojení. Zvolen za predsedu Rady ministrov zahraničných vecí SNŠ a Šanghajskej organizácie pre spoluprácu.[11]

16. októbra 2013 bol znovu zvolený za predsedu Senátu parlamentu Kazašskej republiky.

20. marca 2019 zložil prísahu ako prezident Kazašskej republiky.

9. júna 2019 zvíťazil v predčasných prezidentských voľbách so ziskom 70,96% a bol zvolený za prezidenta Kazašskej republiky. 12. júna 2019 zložil v súlade s článkom 42 Ústavy Kazašskej republiky prísahu a oficiálne nastúpil do funkcie hlavy štátu.

Od roku 2007 člen strany „Nur Otan“ a člen predsedníctva politickej rady strany „Nur Otan“. Člen rady bezpečnosti Kazašskej republiky. Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec. Doktor politických vied. Riadny člen Svetovej akadémie humanitných a prírodných vied. Člen „Rady mudrcov“ Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. Čestný profesor univerzity v Šen-čene (ČĽR) a diplomatickej akadémie Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie. Čestný predseda kazašskej rady pre zahraničné vzťahy. Čestný dekan Ženevskej školy diplomacie a medzinárodných vzťahov. Podľa Ruskej biografickej spoločnosti bol zaradený do zoznamu laureátov „Osobnosti roka - 2018“.[11]

Predsedníctvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Od 20. marca 2019 je súčasným prezidentom Kazašskej republiky. Pôvodne sa predpokladalo, že podľa ústavy bude na čele krajiny až do konca volebného obdobia prvého prezidenta Nursultana Nazarbajeva. Nasledujúce prezidentské voľby v Kazachstane sa mali konať v roku 2020.[12] Tokajev však následne v roku 2019 vyhlásil predčasné voľby.[13]

Jedným z prvých Tokajevových prvých krokov v prezidentskom úrade bolo premenovanie hlavného mesta štátu Astana na Nur-Sultan na počesť bývalého prezidenta Nazarbajeva, ako uviedol vo svojom prvom inauguračnom prejave.[14] Návrh podporil kazašský parlament a poslanci mesta Maslikhat[15] a 23. marca K.K. Tokajev podpísal dekrét č. 6 o premenovaní mesta[16]; Dekrét č. 1 hovoril o udelení N.A. Nazarbajevovi najvyššie štátne vyznamenanie - zlatá hviezda „Ľudový hrdina“.[17]

Po nástupe do funkcie prezidenta Kazachstanu uskutočnil 3. apríla 2019 svoju prvú oficiálnu návštevu Ruskej federácie.[18]

9. apríla 2019 v televíznom príhovore k obyvateľom Kazachstanu K.K. Tokajev oznámil usporiadanie predčasných prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnia 9. júna 2019. Podľa K.K. Tokajeva je to nevyhnutné na odstránenie akejkoľvek neistoty.[19]

23. apríla 2019 Nursultan Nazarbajev oznámil, že strana Nur-Otan nominuje doterajšieho prezidenta K.K. Tokajeva za kandidáta vo voľbách.[20] Tokajev súhlasil s nomináciou na túto pozíciu, aby „pokračoval v strategickom smerovaní prvého prezidenta“.[21]

15. marca 2020 prezident Kazachstanu K.K. Tokajev podpísal dekrét o zavedení výnimočného stavu v Kazašskej republike z dôvodu šírenia koronavírusu.Tokajev povedal: „Pre mňa nie je nič dôležitejšie ako život každého krajana.“ Povedal tiež, že „neexistuje ekonomika bez ľudí“, preto je zdravie občanov prioritou práce vlády.[22]

Politické názory

[upraviť | upraviť zdroj]

K otázke prekladu kazašského jazyka do latinského písma na druhej schôdzi Národnej rady 20. decembra 2019 Kasym-Žomart Tokajev uviedol: „V tejto veci sa netreba ponáhľať. Je potrebné starostlivo, overene, komplexne analyzovať a vypracovať všetky aspekty zavedenia novej abecedy. Navrhované tri varianty latinskej abecedy sa ukázali ako nedokonalé. Preto je k tomuto problému potrebný skutočne vedecký prístup, ktorý sa nedá zjednodušiť. Nehovoríme o jednoduchej transpozícii azbuky do latinky, potrebujeme reformu kazašského jazyka, jeho modernizáciu. Čakáme na autoritatívne stanovisko našich vedcov. Opäť vyhlasujem, že reformujeme kazašský jazyk “.[23]

Tokajev kritizoval pôvodnú verziu latinskej abecedy kazašského jazyka: „Národná komisia neprišla ku konečnému rozhodnutiu o latinskej abecede, preto je príliš skoro na použitie apostrofov v novinách alebo inde.“ Po tomto vyhlásení sa začalo intenzívne pracovať na zavedení novej abecedy, po prijatí ktorej 19. februára Tokajev všetkým zablahoželal k „historickej udalosti“.[24]

8. februára 2019 na pojednávaní v Senáte parlamentu Kazašskej republiky o obchodnej politike v EAEU Tokajev uviedol: „Integrácia je vo svojej podstate najťažším hľadaním rovnováhy záujmov. V integrácii nemôžu existovať nijakí outsideri a porazení, víťazmi by mali byť všetci účastníci procesu."

Dňa 20. decembra 2019 K. Tokajev na schôdzi Národnej rady pre verejnú dôveru navrhol uzákoniť balík politických reforiem, ktorý obsahuje tieto kroky:

  • Schválenie zásady oznamovania konania zhromaždení
  • Odstraňovanie prekážok brániacich vzniku politických strán
  • Zavedenie povinnej 30-percentnej kvóty pre ženy a mládež na volebných zoznamoch strán
  • Vytvorenie podmienok pre vznik parlamentnej opozície.

Prezident Kazachstanu tiež poveril ministerstvo zahraničných vecí, aby začalo konanie o pripojení druhého opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach. Oznamoval poľudšťovanie článku 174 trestného zákona Kazašskej republiky („Podnecovanie sociálnej, národnostnej, kmeňovej, rasovej, triednej alebo náboženskej nenávisti“) a dekriminalizáciu článku 130 trestného zákona, ktoré budú preložené do správneho poriadku. Prezident oznámil prijatie súboru opatrení zameraných na zabezpečenie racionálneho využívania pôdy, zabezpečenie zodpovednosti a otvorenosti štátnych štruktúr, transparentnosť rozpočtového procesu a zlepšenie mechanizmov sociálnej pomoci.[25]

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Teraz rozvedený, bol Kasym-Žomart Tokajev ženatý s Nadeždou Tokajevovou, s ktorou ma jedného syna.

Jeho syn Timur Kasymžomartovič Tokajev (narodený v roku 1984) je kandidát politických vied, podnikateľ v oblasti ropy, ktorý taktiež stojí na čele charitatívnej nadácie pomenovanej po jeho starom otcovi - Kemelovi Tokajovi.[26]

Kasym-Žomart Tokajev, rodený hovorca kazašského jazyka, hovorí tiež po rusky, mandarínsky a anglicky a ovláda francúzsky jazyk. 13 rokov bol prezidentom Kazašskej federácie stolného tenisu.[27]

Vyznamenania

[upraviť | upraviť zdroj]
Krajina Dátum Ocenenia
Kazachstan 9. decembra 1996 Nositeľ radu Parasat
Kazachstan 1998 Medaila "Astana"
Kazachstan 2001 Medaila "10 rokov nezávislosti Kazašskej republiky"
Kazachstan 2004 Nositeľ radu prvého prezidenta Kazašskej republiky Nursultana Nazarbajeva
Kazachstan 2005 Medaila „10 rokov parlamentu Kazašskej republiky“
Kazachstan 2008 Medaila "10 rokov Astany"
Kazachstan 2014 Nositeľ radu Otan
Kazachstan 2016 Medaila "25 rokov nezávislosti Kazašskej republiky"
Kazachstan 2018 Medaila "20 rokov Astany"
Kazachstan Medaila pomenovaná po Nazirovi Tyuryakulovovi
Kazachstan 2019 Nositeľ radu Altyn Kyran ako prezident Kazachstanu

Ocenenia zahraničných krajín

Krajina Dátum Ocenenia
SNŠ 2003 Medaila "Strom priateľstva"[28]
Rusko 12. decembra 2004 Nositeľ Radu Priateľstva[29]
SNŠ 2007 Nositeľ Radu Medziparlamentného zhromaždenia členských štátov SNŠ „Spoločenstvo“
Ukrajina 25. februára 2008 Nositeľ Radu Kňaza Jaroslava Múdreho[30]
SNŠ 3. september 2011 Diplom Spoločenstva nezávislých štátov
Rusko 2014 Medaila „Rada federácie. 20 rokov"
Srbsko 2016 Nositeľ Radu Srbskej vlajky 1. stupňa[31]
Rusko 2. marca 2017 Nositeľ Čestného rádu [32]
Rusko Pamätná medaila A. M. Gorčakova

Knihy

[upraviť | upraviť zdroj]

Je autorom 10 kníh o medzinárodných vzťahoch.[33]

Tokajev K. Preodoleniye: diplomaticheskiye ocherki. — Almaty: 2003. — 652 s. ISBN 9965-588-08-2

Tokajev K. Preodoleniye: Diplomaticheskiye ocherki kazakhstanskogo ministra. — Moskva: Mir, 2003. — 463 s. (Lider. XXI vek) ISBN 5-03-003605-9

Diplomaticheskaya sluzhba Respubliki Kazakhstan: uchebnoye posobiye / pod obshch. red. K. Tokajeva. — Almaty: Edel'veys, 2004. — 543 s. ISBN 9965-602-12-3

Tokajev K. Svet i ten': ocherki kazakhstanskogo politika. — Moskva: Vostok-Zapad, 2008. — 542 s. ISBN 978-5-478-00887-1

Tokajev K. Preodoleniye. Ocherki diplomata. Moskva: TSLNG, 2009. — 511 s. («Mezhdunarodnyye otnosheniya») ISBN 978-5-902665-55-7

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Токаев принес присягу и вступил в должность президента Казахстана [online]. ТАСС, [cit. 2021-06-14]. Dostupné online.
  2. ↑ Касымжомарт Токаев из Казахстана назначен Генеральным директором отделения ООН в Женеве [online]. Новости ООН, 2011-03-11, [cit. 2021-06-15]. Dostupné online. (po rusky)
  3. ↑ Токаев Касым-Жомарт Кемелевич — Официальный сайт Президента Республики Казахстан [online]. Akorda.kz, [cit. 2021-06-15]. Dostupné online. (po rusky)
  4. ↑ ТОКАЕВ Касым-Жомарт Кемелевич - биография, новости, фото, дата рождения, пресс-досье. Персоналии ГлобалKZ.biz. [online]. globalkz.biz, [cit. 2021-06-14]. Dostupné online.
  5. ↑ Tokayev wins Kazakhstan's presidency with 70.76 percent of vote, official preliminary results say [online]. [Cit. 2019-06-10]. Dostupné online. Archivované 2019-06-10 na Wayback Machine
  6. ↑ Kazakh president sacks cabinet, declares emergency amid unrest. Al Jazeera, 5 January 2022. Dostupné online [cit. 2022-01-05].
  7. ↑ Is EU serious about human rights in Kazakhstan? [online]. 2021-11-25. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ↑ "Слово об отце". История о семье Касым-Жомарта Токаева [online]. Zakon.kz, 2019-04-16, [cit. 2021-06-15]. Dostupné online. (po rusky)
  9. ↑ Қасым-Жомарт Тоқаевтың руы кім – президент туралы қызықты деректер [online]. Sputnik Kazakh, [cit. 2021-06-14]. Dostupné online. (po kazašsky)
  10. ↑ Kassym-Jomart K. Tokayev — Official website of the President of the Republic of Kazakhstan [online]. Akorda.kz, [cit. 2021-06-16]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. ↑ a b c d e Kassym-Jomart K. Tokayev — Official website of the President of the Republic of Kazakhstan [online]. Akorda.kz, [cit. 2021-06-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ Оглашены предварительные итоги выборов президента Казахстана [online]. lenta.ru, [cit. 2021-06-14]. Dostupné online.
  13. ↑ Токаев принес присягу и вступил в должность президента Казахстана [online]. ТАСС, [cit. 2021-06-14]. Dostupné online.
  14. ↑ Токаев предложил переименовать Астану в Нур-Султан [online]. Zakon.kz, 2019-03-20, [cit. 2021-06-14]. Dostupné online. (po rusky)
  15. ↑ TENGRINEWS.KZ. Акмолинск, Целиноград, Астана: история переименований города [online]. Главные новости Казахстана - Tengrinews.kz, 2019-03-21, [cit. 2021-06-14]. Dostupné online. (po rusky)
  16. ↑ О переименовании города Астаны – столицы Республики Казахстан в город Нур-Султан – столицу Республики Казахстан — Официальный сайт Президента Республики Казахстан [online]. Akorda.kz, [cit. 2021-06-14]. Dostupné online. (po rusky)
  17. ↑ О присвоении звания «Халық Қаhарманы» НАЗАРБАЕВУ Н.А. — Официальный сайт Президента Республики Казахстан [online]. Akorda.kz, [cit. 2021-06-14]. Dostupné online. (po rusky)
  18. ↑ Почему Токаев первым делом посетил Россию на посту президента [online]. Sputnik Казахстан, [cit. 2021-06-16]. Dostupné online. (po rusky)
  19. ↑ Выборы в Казахстане: Токаев обратился к казахстанцам | NUR.KZ [online]. www.nur.kz, 2019-04-09, [cit. 2021-06-14]. Dostupné online. (po rusky)
  20. ↑ Назарбаев выдвинул кандидатом на досрочных выборах действующего президента Казахстана [online]. Meduza, [cit. 2021-06-14]. Dostupné online. (po rusky)
  21. ↑ Токаева выдвинули кандидатом в президенты Казахстана [online]. Sputnik Беларусь, [cit. 2021-06-14]. Dostupné online. (po rusky)
  22. ↑ Заявление Главы государства Касым-Жомарта Токаева — Официальный сайт Президента Республики Казахстан [online]. Akorda.kz, [cit. 2021-06-14]. Dostupné online. (po rusky)
  23. ↑ Выступление Главы государства К. Токаева на втором заседании Национального совета общественного доверия — Официальный сайт Президента Республики Казахстан [online]. Akorda.kz, [cit. 2021-06-14]. Dostupné online. (po rusky)
  24. ↑ Токаев высказался об апострофе в латинице [online]. Zakon.kz, 2017-12-18, [cit. 2021-06-14]. Dostupné online. (po rusky)
  25. ↑ Глава государства принял участие во втором заседании Национального совета общественного доверия — Официальный сайт Президента Республики Казахстан [online]. Akorda.kz, [cit. 2021-06-14]. Dostupné online. (po rusky)
  26. ↑ Правление [online]. kemeltokayev.kz, [cit. 2021-06-14]. Dostupné online. Archivované 2019-10-03 z originálu.
  27. ↑ Касым-Жомарт Токаев избран президентом федерации настольного тенниса РК [online]. https://olympic.kz, [cit. 2021-06-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  28. ↑ участников Содружества Независимых Государств - О награждении медалью [online]. pravo.levonevsky.org, [cit. 2021-06-14]. Dostupné online.
  29. ↑ Указ Президента Российской Федерации от 12.12.2004 г. № 1552 [online]. Президент России, [cit. 2021-06-14]. Dostupné online. (po rusky)
  30. ↑ УКАЗ ПРЕЗИДЕНТА УКРАЇНИ №154/2008 [online]. Офіційне інтернет-представництво Президента України, [cit. 2021-06-14]. Dostupné online. (ua)
  31. ↑ BETA. Nikolić odlikovao kazahstanskog političara [online]. Blic.rs, [cit. 2021-06-14]. Dostupné online. (po srbsky)
  32. ↑ Указ Президента Российской Федерации от 01.03.2017 № 93 ∙ Официальное опубликование правовых актов ∙ Официальный интернет-портал правовой информации [online]. publication.pravo.gov.ru, [cit. 2021-06-14]. Dostupné online. Archivované 2019-03-27 z originálu.
  33. ↑ Kassym-Jomart K. Tokayev — Official website of the President of the Republic of Kazakhstan [online]. Akorda.kz, [cit. 2021-06-14]. Dostupné online. (po anglicky)
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kasym-Žomart_Tokajev&oldid=7772066“